Bojnický zámok je jedným z najkrajších a najstarších zámkov na Slovensku. Zámok sa nachádza v Trenčianskom kraji. Je postavený na travertínovej kope nad mestom Bojnice. Bojnický zámok má v súčasnosti romantický architektonický vzhľad. Fasáda obytnej veže, ktorá je veľmi členená, tiež aj otvory v hradbách, steny, portály, atiky a rôzne kované detaily sú typické pre romantickú architektúru.

Najstaršia písomná zmienka o Bojnickom zámku je z roku 1113, v listine zaborského opátstva. Jedná sa o nepriamu písomnú zmienku. Na listine z roku 1113 sa Bojnice spomínajú ako podhradie, z toho usudzujeme, že už vtedy muselo existovať opevnené sídlo, hrad. Spočiatku to bol drevený hrad.

Na kamenný hrad bol prestavaný v trinástom storočí, keď bol vo vlastníctve rodu Poznanovcov. Synovia veľmoža Kazimíra z rodu Poznanovcov sú prvými majiteľmi Bojnického hradu, o ktorých existuje písomný záznam.

Koncom trinásteho storočia sa majiteľom hradu stal Matúš Čák Trenčiansky, ten ho vlastnil až do svojej smrti, zomrel v roku 1321.

Po smrti Matúša Čáka hrad pripadol kráľovskej korune. V prvej polovici štrnásteho storočia kastelánom hradu bol Matúš Gilet, bán a neskôr palatín.

Po smrti Matúša Gileta hrad dostali do zálohu jeho synovia Mikuláš a Ján, ktorí ho spravovali až do ich smrti.

V roku 1367 kráľ daroval Bojnický hrad Ladislavovi Opoľskému. Po tom čo knieža opustil krajinu, hrad dostal krajinský palatín Leustach Jolšvai. Hrad po jeho smrti zdedili jeho synovia Peter a Juraj. Peter krátko potom zomrel, Juraj sa stal zvolenským županom. Juraj Jolšvai v roku 1429 zomrel ako posledný z rodu Jolšvaiovcov.

Po jeho smrti hrad získali do vlastníctva Nofryovci (Onufryovci), ktorí ho dostali za pomoc kráľovi Žigmundovi Luxemburskému počas výprav husitských vojsk na Slovensko. Boli to talianski obchodníci a peňažníci. Bojnický hrad opevnili a rozšírili.

V roku 1485 sa Bojnický hrad stal znova kráľovským majetkom. Bojnický hrad často navštevoval kráľ Matej Korvín. Listiny, ktoré diktoval a podpisoval pod lipou nachádzajúcou sa pred vstupom do hradu, končieval veto „Sub nostris dilectis tillis bojniciensibus“, čo v preklade znamená „Pod našimi milými lipami bojnickými.

Po smrti nemanželského syna Mateja Korvína, Jána Korvína, sa majiteľmi hradu stali Zápoľskovci, ktorý ho vlastnili až do roku 1526.

V roku 1527 sa majiteľmi hradu stali Thurzovci. František Thurzo gotický hrad nechal prestavať na renesančný zámok, taktiež bolo spevnené opevnenie. V roku 1604 bol hrad obliehaný povstaleckým vojskom Štefana Bočkaya. Hradný pán, Stanislav Thurzo, videl že jeho postavenie je beznádejné, a tak hrad vydal povstalcom.

V roku 1636 sa hrad stal opäť kráľovským majetkom a stal sa majetkom Pálffyovcov, za zásluhy v bojoch proti Turkom. V druhej polovici sedemnásteho storočia ho prestavali do barokového štýlu. V roku 1662 vznikla baroková kaplnka s jedinečnou štukovou klenbou.

V roku 1663 mešťania kvôli obave z tureckého ohrozenia postavili okolo mesta Bojnice opevnenie, do ktorého bol začlenený aj hrad s jeho hradbami a priekopou.

V roku 1683 dobili Bojnický hrad povstalci. No dokázali ho udržať len krátky čas. Cisársky generál Heister ich donútil hrad opustiť.

Počas povstania Františka Rákocziho II. povstalci obkľúčili Bojnice a 8. Júna 1704 ich dobyli. Povstalci sa v Bojniciach neudržali dlho. V roku 1708 Ján Pálffy dobyl Bojnice späť.

Po ukončení protihabsburských povstaní stratil Bojnický hrad strategický a vojenský význam. Začal byť zanedbávaný a pustol.

V tedajší majiteľ hradu Ján Pállfy bol tiež zberateľom umeleckých diel, väčšinu svojho života prežil v cudzine, odkiaľ si priviezol mnoho obrazov a iných umeleckých diel. Rozhodol sa prestavať Bojnický hrad podľa vzoru francúzskych zámkov. V rokoch 1889 – 1910 Ján František Pálfy vykonal rozsiahlu prestavbu zámku v neogotickom štýle. Touto prestavbou zámok nadobudol svoj súčasný charakteristický vzhľad.

V roku 1939 zámok aj s okolitými pozemkami kúpila firma Baťa.

Po II. svetovej vojne na základe Benešových dekrétov sa Bojnický zámok sa stal majetkom štátu.

9. mája 1950 Bojnický zámok vyhorel. Zámok bol následne rekonštruovaný.

V roku 1970 bol Bojnický zámok vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.