SVETOZOR

Ekonomika a ekonómia     Veda a technika     Filozofia     Príroda    
História     Kultúra a umenie     Zdravie     Školské vedomosti    
Stavebníctvo a architektúra     Naj, naj, naj     Svet     Ostatné     Home

Veda a technika


Remeňový prevod u motocyklov Remeňový prevod u motocyklov
U najstarších motocyklov sa sila od motora prenášala na zadné koleso veľmi jednoducho, plochým remeňom. Na hriadeli motora bola zaklinovaná remenica s koženým obkladom; remenica zadného kolesa bývala plechová a prinitovaná pomocou pásikov k obruči zadného kolesa. Aby remeň mohol prenášať danú obvodovú silu, musel byť náležite napätý. Toto napätie muselo byť veľmi značné, lebo inak remeň kĺzal a s motocyklom sa nedalo ísť. Veľkým pokrokom bolo použitie prevodového remeňa s klinovým profilom. Najväčšou nevýhodou priameho remeňového prevodu je jeho pomerne veľký prevod. Remenica na hriadeli motora je pomerne malá, na zadnom kolese potom značne veľká. Následkom toho je opásanie remeňa u motora malé a pokiaľ sa má sila remeňom skutočne preniesť, nezostáva nič iné, než remeň silno napnúť. Ak použijeme klinový remeň, vyrobený z ohybného a priľnavého materiálu, môžeme zmenšiť jeho napätie na polovicu, pri porovnaní s plochým remeňom; napriek tomu tu máme veľké straty a veľké zaťaženia ložísk. Remeň sám o sebe je článkom podliehajúcim silnému opotrebeniu a vyžaduje stále ošetrovanie. U plochého remeňa bola možnosť iba jedného daného prevodu, ktorý musel vyhovovať najrôznejšiemu územiu a teda nemohol byť výhodný.   Čítať viac...


O vývoji parnej turbíny O vývoji parnej turbíny
Vývoj parnej turbíny od najstarších dôb až po rok 1922. Myšlienku parnej turbíny je možné sledovať až do Egypta, kde už v roku 120 pred našim letopočtom Hero popisuje svoju otáčajúcu sa guľu. Neskôr si zasluhuje zmienku Brancov návrh z roku 1629, po ktorom bola zasa dlhšia prestávka. Až v roku 1791 podáva Sadlér popis parou hnaného Segnerovho kolesa, v roku 1792 prevádza sa v Amerike nejaká jednosmerná turbína, Real a Pichon v roku 1827 konštruujú prvú viacstupňovú akčnú turbínu. V roku 1858 predkladá Tournaire francúzskej akadémii veľmi jasný popis viacstupňovej reakčnej turbíny, v roku 1858 patentujú v Anglicku John a Ezra Harthan použitie dvoch rýchlostných stupňov, túto myšlienku si tiež dávajú patentovať Perrigualt a Farcot v roku 1864. V roku 1892 Altham patentuje turbínu s protibežnými kolesami, rozvádzacím a obežným. Všetky tieto návrhy neviedli ku zhotoveniu stroja, ktorý by vyvíjal mechanickú prácu.   Čítať viac...


História lodí poháňaných parnými turbínami História lodí poháňaných parnými turbínami
Na konci devätnástého storočia sa začínajú používať prvé parné turbíny k pohonu námorných lodí. K tomu účelu sa používajú podobné turbíny ako v priemysle na pohon strojov, len sú istým spôsobom prispôsobené novému účelu. K prvému použitiu parnej turbíny k pohonu lode došlo v roku 1894. Použil ho Parsons na Turbinii, malej torpédovej lodi, ktorá bola schválne postavená za týmto účelom. Pri skúškach s touto loďou bolo možné pozorne sledovať kavitáciu a bola zistená nutnosť nahradiť pôvodné usporiadanie s jednou lodnou skrutkou, usporiadaním s troma parnými turbínami s vysokým, stredným a nízkym tlakom, z ktorých každá by poháňala vlastný hriadeľ, ktorý by bol vybavený tromi lodnými skrutkami malého priemeru. Keď sa urobila celá rada zmien, hlavne čo sa týka lodných skrutiek, dosiahla sa rýchlosť 31,5 uzla po dobu troch hodín a maximálna rýchlosť 34,5 uzla. Vzhľadom k týmto výsledkom dala britská admiralita stavať dva torpédoborce veľmi veľkých rozmerov. Boli to Viper a Cobra, ktoré boli zaradené do služby v roku 1900.   Čítať viac...


Celosvetová výroba elektrickej energie Celosvetová výroba elektrickej energie
Elektrická energia je najvyužívanejšou formou energie v súčasnom svete. Má všestranné uplatnenie, svieti, hreje, poháňa lokomotívy, taví rudu v elektrických oblúkových peciach, dá sa s ňou zvárať, napája elektronické prístroje, atď. Elektrická energia je čistá, ekologická, preto napríklad Švajčiarsko, ktoré tak dbá o životné prostredie, elektrifikovalo takmer všetky železničné trate. Električky, trolejbusy a elektromobily neznečisťujú vzduch. Život v modernom svete si bez elektrickej energie už ani nedokážeme predstaviť. A predsa, ešte stále množstvo ľudí na svete žije bez elektriky. V roku 2016 to bola asi miliarda ľudí, 13% svetovej populácie. V roku 2015 bolo na svete v prevádzke približne 62 500 elektrární, ktorých inštalovaná kapacita bola viac ako 6 000 GW.   Čítať viac...


Parná lokomotíva na prehriatu paru Parná lokomotíva na prehriatu paru
Konštrukcia tejto lokomotívy je veľmi dobre do podrobností premyslená. Lokomotíva má dve osi spojené a vpredu dvojosí podvozok; má dva parné valce na jednoduchú expanziu, je teda dvojvalcová. Najzaujímavejšia časť, ktorou sa líši od ostatných lokomotív, je prehrievač, ktorý je umiestnený v dymnici, ktorým sa zvýši teplota nasýtenej pary, ktorá prichádza z kotla, o 100 ° C, bez toho aby sa zvýšil jej tlak. Prehrievač je Schmidtovej sústavy. Skladá sa z veľkej rúry, umiestnenej vodorovne v ležatom kotle. Táto rúra spája pec s dymnicou, kde ústi do zvláštneho rezerváru, ktorý jest usporiadaný sústredne s plášťom dymnice. Jedna časť horúcich dymových plynov, ktoré sa vyvinuli spálením uhlia na rošte v peci, prechádza vodorovnú rúrou a rezervoár v dymnici a odchádza konečne do komína otvormi, ktorých veľkosť sa dá regulovať podľa teploty prehriatia. Horúce dymové plyny pretekajúce sústredným rezervoárom v dymnici prúdia okolo a pozdĺž ohýbaných trubiek, ktorými sa prevádza   Čítať viac...


História rozhlasového vysielania História rozhlasového vysielania
Predchodcom rozhlasového vysielania bola bezdrôtová telegrafia, čo bolo vysielanie signálov v Morseovej abecede elektromagnetickými (rádiovými) vlnami. Mnohé telegrafné zariadenia a vysielacie antény boli po úpravách použité k rozhlasovému vysielaniu. Výraz „radio“ pochádza zo slova „radiophony“ ktoré po prvý raz použil Francúz Ernest Mercadier v roku 1881. Termín „radio“ bol prijatý v auguste 1906 na medzinárodnej konferencii v Berlíne. Slovo rozhlas vzniklo až v roku 1924, kedy český Radiojournal vypísal súťaž na české pomenovanie rádia. Slovo rozhlas použil prvýkrát redaktor Národných listov Richard Durdil vo svojom článku. Dovtedy sa používal názov radiožurnál. Prvé verejné rozhlasové vysielanie začalo amatérskymi vysielačkami. Bolo to obdobie živelného rozvoja vysielania zvuku pomocou elektromagnetických vĺn. V roku 1905 bola vo Veľkej Británii vydaná prvá koncesia na amatérsku vysielaciu stanicu. 4. augusta 1906 sa v Berlíne konala prvá medzinárodná konferencia ohľadom bezdrôtového vysielania. Na tejto konferencii bol prijatý názov „radio“. Cieľom konferencie bolo v niesť poriadok do dovtedy neregulovaného bezdrôtového vysielania.   Čítať viac...


Lokomotíva 742 (T 466.2) Lokomotíva 742 (T 466.2) - Popis a technické parametre
Dieselelektrická lokomotíva 742 (staré označenie T 466.2) je dieselelektrická lokomotíva určená pre ľahšiu traťovú nákladnú službu a stredne ťažký posun. Lokomotíva 742 je štvornápravová s kapotovou karosériou. Má jedno rušňovodičské stanovište umiestnené mimo stred vozidla s dvoma diagonálnymi riadiacimi pultmi. Zdrojom výkonu je naftový preplňovaný šesťvalec, vodou chladený s priamym vstrekom paliva K 6 S 230 DR, poháňajúci trakčný generátor TD 805 s jednosmerným elektrickým prenosom. Rušeň bol vyrábaný v deviatich výrobných sériách s rozličnými obmenami. Rám vozidla spočíva spočíva prostredníctvom ôsmich gumokovových opier na dvoch dvojnápravových podvozkoch. Všetky nápravy lokomotívy sú hnané, poháňajú ich sériové tlapové elektromotory TE 005 E. Rušne je možné spriahovať kratšími predstavkami k sebe v mnohočlennom riadení.   Čítať viac...


Najstaršia história parných železníc Najstaršia história parných železníc
V roku 1814 George Stephenson postavil svoju prvú lokomotívu Blücher pre vozový park Killingworth. Táto lokomotíva mala dostatočný výkon na ťahanie tridsiatich ton uhlia do svahu rýchlosťou 4 mph, čo je 6,4 km/h. Mala však príliš veľkú hmotnosť, a drevené alebo železné koľajnice, ktoré v tom čase existovali jej nepostačovali. Prvou verejnou železnicou s vlakmi ťahanými parnou lokomotívou bola Železnica Stockton - Darlington (The Stockton and Darlington Railway, S&DR). Oficiálne otvorenie tejto železnice sa konalo 27. septembra 1825. Železničná trať mala rozchod koľají 1435 mm, teda súčasný štandardný rozchod. Tento rozchod železničných koľají vychádzal zo štandardného rozchodu kolies anglických dostavníkov. Vlak prepravil väčšinu cestujúcich v otvorených uhoľných vagónoch. Významné osoby sa viezli v jednom špeciálnom osobnom vagóne, nazvanom „The Experiment“. Vlak ťahala Stephensonová lokomotíva „Locomotion No. 1“. Výkon tejto lokomotívy sa ale ukázal ako nedostatočný, preto bola nahradená koňmi, a to až do roku 1828.   Čítať viac...


Parník Great Western Parník Great Western z roku 1838, história a technický popis
V roku 1836 Isambard Brunel, jeho priateľ Thomas Guppy a skupina investorov v Bristole vytvorili spoločnosť Great Western Steamship Company, ktorej cieľom bolo postaviť rad parníkov pre transatlantickú trasu Bristol - New York. O pravidelnú transatlantickú prepravu sa v tej dobe pokúšalo niekoľko skupín investorov a tiež bola založená konkurenčná British and American Steam Navigation Company. Návrh spoločnosti na výstavbu lode Great Western vyvolal kontroverziu kritikov, ktorí tvrdili, že navrhovaná loď je príliš veľká. Zásada, ktorú Brunel pochopil, spočívala v tom, že únosnosť lode sa zvyšuje s kockou jej rozmerov, zatiaľ čo odpor vody pri plavbe sa zvyšuje len so štvorcom jej rozmerov. To znamená, že veľké lode sú palivovo úspornejšie, čo bolo veľmi dôležité pre dlhé plavby cez Atlantický oceán. Loď Great Western bola postavená v lodenici Patterson & Mercer v Bristole. Stavba lode bola zahájená 26. júna 1836 a na vodu bola spustená 19. júla 1836. Potom sa loď plavila do Londýna, kde bola vybavená dvoma parnými strojmi od firmy Maudslay, Sons & Field, ktoré mali spolu výkon 750 konských síl (560 kW)   Čítať viac...


Lombard Steam Log Hauler Lombard Steam Log Hauler - Prvý pásový traktor na svete
Na celkovú prevádzku stroja boli potrební štyria až piati muži, inžinier (v podstate rušňovodič), kurič, vodič (nazýval sa pilot) a jeden až dvaja muži na sprievod saní (pri počte 10 až 12 saní). Inžinier a kurič boli v kabíne, pilot sedel na prednej časti stroja a pákou ovládal predné kolesá alebo sane ktoré viedli traktor. V zime boli predné kolesá nahradené za sane. Pohon traktora zabezpečuje pásový podvozok, na ktorom spočíva hlavná časť hmotnosti stroja. Táto reťaz zdrsnených dosiek, sa dokáže pevne uchytiť aj na polámaných konároch a na kamenistej zemi. Kotol aj s celým parným strojom bol prevzatý z bežnej lokomotívy. Kotol je skonštruovaný a upravený tak aby vydržal tlak pary 200 libier na palec štvorcový (200 lb/cu in), má dĺžku 15 stôp (457,2 cm) a priemer 36 palcov (91,44 cm). Je namontovaný na ťažkom zosilnenom oceľovom ráme. Nádrž na vodu je umiestnená pod kotlom priamo pred krbom a má objem desať barelov. Toto množstvo vody postačuje na prekonanie vzdialenosti 5 míľ (8 km).   Čítať viac...


UNEX DH 101 UNEX DH 101, prvé československé hydraulické rýpadlo
UNEX DH 101 je prvé hydraulické rýpadlo československej výroby. Stroj bol po prvý raz predstavený v roku 1970 na MSV v Brne, kde získal zlatú medailu. Hydraulické rýpadlo UNEX DH 101 vyrábali Uničovské strojírny, n. p., Uničov. Cena v dobe výroby bola 695 010 Kčs (s vybavením), len pre podniky a organizácie. Spočiatku sa vyrábal v červenej farbe s bielou kabínou, neskôr sa vyrábal aj v žltej farbe a nakoniec len v žltej farbe. Kabína rýpadla mala s počiatku pozitívny čelný sklon, no neskôr bol tvar kabíny zmenený, kabína dostala negatívny sklon čelnej strany. Rýpadlo je určené na zemné, stavebné a ťažobné práce najrozličnejšieho charakteru, napríklad na kopanie zárezov, rýpanie a nakladanie hornín, hĺbenie základov, zemných rýh a podobne. Rozsiahle pracovné použitie je dané univerzálnym prídavným zariadením, ktorého nádoby sú priamo ovládané vysokotlakovými hydraulickými valcami s núteným pohybom v obidvoch smeroch jednotlivých členov rozlične usporiadaných kinematík. Vymeniteľné pásy umožňujú použiť rýpadlo aj v málo únosných pôdach.   Čítať viac...






SVETOZOR
© Všetky práva vyhradené. All rights reserved