Svetozor

SVETOZOR

Internetový magazín prinášajúci odborné články s prevažne nadčasovou platnosťou

reaálna škola

Budova českej obecnej reálnej školy v Litovli


Výstavba školskej budovy českej obecnej reálnej školy v Litovli (1903-1904)

Autor: PhDr. František Nerad

Česká reálna škola v Litovli, na počiatku súkromná, od roku 1902 obecná, po svojom založení bola umiestnená v budove J. Schustra v Orlí. Pri otvorení tretej triedy bolo ďalej nutné upraviť na rok 1903/1904 triedu s kabinetom v Novákovom dome, na Jungmanovej ulici, ktorý tou dobou prešiel do majetku starostu mesta V. Sochu.

O postavení vlastnej budovy pre reálnu školu sa uvažovalo hneď, ako náhle vznikla myšlienka zriadiť v meste túto školu. Stavebné miesto sa hľadalo vo vnútornom meste, kde by sa dalo získať len skúpením rady domov, potom na valoch v záloženskej záhrade zakúpenej od obce; a nakoniec bolo nájdené vhodnejšie miesto, patriace obci, za Unčovským rybníkom, ktoré s časti bolo poľom a časti bielidlom.

So stavbou sa nemalo začať hneď. Bolo v úmysle najskôr postaviť budovu pre českú dievčenskú meštiansku školu v spojení s obecnou dievčenskou školou a tam zatiaľ reálku umiestniť. O stavbe sa usilovne jednalo, stavebné miesto sa získalo zakúpením troch domov, plány a rozpočet boli vypracované. So stavbou sa nemalo otáľať, ale čoskoro sa zistilo, že sľubná nádej, získať čoskoro meštiansku školu, uskutočni sa až v ďalšej budúcnosti, a že predsa je potrebné najskôr postaviť budovu pre reálnu školu. A ihneď sa pristúpilo ku konaniu.

Zdravotná komisia moravského miestodržiteľstva (vlad. Rada Dr. Spitzer a inžinier Vašíček) uznala 12. augusta 1902 miesto vyhliadnuté pre stavbu budovy za vhodné, bol zostavený dôkladný stavebný plán a bolo vypísané verejné offertné konanie na stavbu. Ale od znaleckej komisie v Brne, ktorú tvorili páni: profesor c. k. českej techniky v Brne, architekt Josef Berti, z c. k. miestodržiteľstva vrchný inžinier Ant. Schönhöffer a inženier K. Pětník, žiadny z došlých projektov nebol uznaný za vhodný k prevedeniu. A tak požiadaný mestskou radou, profesor Josef Berti ochotne učinil náčrty na budovu a podľa týchto náčrtov zhotovili plány a rozpočty litovelský stavitelia Ot. Douša a Č. Chrudimský. A tak 5. apríla 1903 bolo možné mestskému zastupiteľstvu predložiť plány ku schváleniu a žiadať povolenie ku stavbe. Komisionálne konanie bolo vypísané 17. júna 1903 a povolenie ku stavbe bolo ponechané c. k. zemskej školskej rade.

Skôr než uvedené povolenie došlo, diali sa prípravy ku stavbe a jednalo sa o jej zadaní. Uznesením obecného zastupiteľstva 18. mája 1903 bola vypísaná offerta na zadanie stavby. Ponuky mali byť podané do 5. júna 1903. Súčasne v tom istom sedení bol zvolený stavebný výbor, ktorý sa neskôr rozšíril, mal týchto členov: starosta mesta V. Socha bol predsedom, jeho námestník Dr. F. Nevěřil bol podpredsedom, ďalej členovia mestskej rady R. Schönhöffer a T. Zdráhal, členovia obecného zastupiteľstva F. Hofschneider, K. Hulla, J. Komorous, R. Mazáč, A. H. Pinkava, J. Roller. K tým potom boli pribraní profesor J. Berti ako stály technický poradca, inžinier chem. K. Kašpar a Dr. F. Nerad, riaditeľ reálky. Pri poradách bývali prítomní stavitelia Ot. Douša a Č. Chrudimský, ktorí viedli na stavbe dozor. Okrem nich sa denne v dozore striedali jednotlivý členovia stavebného výboru. Stavebný výbor konal viac ako tridsať sedení.

V mestskom zastupiteľstve vtedy zasadali okrem uvedených pánov ešte títo členovia: radní F. Schenk, F. Čep, Al. Chrudina, J. Dokoupil, Ot. Douša, J. Freiberger, F. Haderka, Dr. AI. Janda, J. Kovář, K. Mareš, Ant. Rosta, F. Rýznar, J. Sládek, St. Smékal, J. Staněk, F. Svozil, J. Schuster, Dr. L. Tužil, K. Valouch st., R. Volek.

Zatiaľ uplynula vypísaná lehota na podanie offert. Bolo 13 offerentov, medu ktorými boli traja stavitelia a z nich iba dvaja podali offerty na prevedenie celej stavby. Mestské zastupiteľstvo zadalo 8. júna 1903 stavbu architektovi D. Feyovi staviteľovi v Uhorskom Hradisku. Starosta mesta V. Socha, zahajujúci jednanie o zadaní stavby, končil svoju reč: „Staviame dôstojný pomník, pevnú hradbu, zabezpečujúcu pre nás budúcnosť proti nájazdom našich nepriateľov. Dôstojný stánok pre náš budúci dorast, ktorý tam bude odchovaný. Budova musí byť účelná, vkusná.“

V pondelok 13. júna 1903 začalo sa s kopaním základov a úpravou staveniska. Listnaté a ihličnaté stromy boli na promenáde pred hlavným čelom budúcej budovy vyrúbané až na dve staré lipy, ktoré však neskôr tiež bolo nutné s kálať. Stavbu riadil stavbyvedúci J. Laštovka, majúc po boku staviteľa J. Kučeru. Pri kopaní základov asi 70 cm pod povrchom pôdy sa objavila voda a to v takom množstve, že bolo potrebné požívať pri čerpaní vody parné čerpadlo. Hoci terén vplyvom rieky Moravy je úplne presiaknutý vodou a hoci sa stavia na pôde geologicky veľmi mladej, predsa nebolo nutné používať pilotáž alebo armovaný betón; totiž čoskoro sa narazilo na štrkovú vrstvu, ktorá sa skúškami ukázala byť miestami viac ako meter hrubá. Tým bola veľmi šťastne rozlúštená veľmi problematická otázka základov. Ale inak stavba na počiatku trpela nestálym počasím. Prvý týždeň trvali dažde a vysoký stav vody v rieke Morava. Ale napriek tomu, išla práca rýchlo postupovala v pred. Dňa 6. augusta bol na južnej polovici dokončený základový múr a začalo sa so základmi na severnej polovici a to tak rýchlo, že 9. septembra boli osadené izolačné dosky po celých plochách múru a začalo sa s prízemným múrom, 29. toho istého mesiaca sa múrom v prvom a 20. októbra v druhom poschodí. Dňa 30 októbra bola dosiahnutá na južnom krídle rovnosť a začalo sa s vyťahovaním väzby nad aulou a telocvičňou, 3. novembra na južnom, 11. novembra na severnom krídle a s latovaním striech. Dňa 3. decembra bola celá budova pod strechou a pokrytá. Že bolo možné tak veľkú budovu postaviť za pomerne krátky čas štyri a pól mesiaca, sa vysvetlí pre stavbu veľmi priaznivým počasím v jesennej a zimnej dobe toho roku, lebo až do 22. decembra bolo možné konať murárske práce, toho dňa totiž vybudovaním klenby v kotolni boli ukončené murárske práce v roku 1903. S prácou sa opäť začalo až 9. januára 1904. Toho roku bolo veľmi skoro priaznivé počasie. Tak ukazoval teplomer 1. febrára +2°C, 3. februára už +4°C, 5. februára +6°C. Dňa 9. marca sa začalo s klenbou pivníc na chodbách v ľavom i v pravom krídle, s podbíjaním stropov, s dláždením tehlami na pôjde, s prácou na väzbe strednej veže a malými vežičkami a 18. marca boli osadené všetky okná. Dňa 25. marca nastala úprava hlavného schodiska a súčasne sa prevádzala fasáda a omietka miestností. Dňa 31.mája sa začalo s inštaláciou ústredného kúrenia a vodovodu. Dňa 30. júna bola v celku ukončená murárska práca až na menšie veci súvisiace so zriaďovaním kúrenia a vodovodu, 29. júla bola dokončená dlažba chodieb a 30. toho istého mesiaca začali maliarske práce. Práce tesárske, zámočnícke, natieračské, kúrenárske, sklenárske, stolárske (až na okná a hlavné dvere) a maliarske boli vykonané litovelskými živnostníkmi. Zo stavebného materiálu dodala obec zo svojich tehelní všetky tehly a z veľkej časti aj piesok.

Do 7. septembra 1904 úprava celej budovy natoľko pokročila, že sa mohli umývať všetky miestnosti. Tak rýchlo spelo k dokončeniu významné dielo, najskvelejšia pamiatka po tých, ktorí nešetriac námahy a obeti, vybudovali pre svoju školu nádherný palác, ozdobu mesta, sídlo vied a umení, mohutný krištáľový zdroj, z ktorého zušľachtenie svojich duší a sŕdc hojne čerpá česká mládež.

Odovzdanie budovy svojmu účelu uskutočnilo sa slávnostným spôsobom. V sobotu 10. septembra 1904 popoludní a v nedeľu 11. septembra sa uskutočnila národná manifestačná slávnosť posvätenia novej školskej budovy.


Popis novej školskej budovy po jej dokončení

Budova po jej dokončení stoji na úplne voľnom priestranstve priamo vo smere hlavných svetových strán, obklopená dookola zeleňou a vodou. Hlavné čelo budovy je obrátené na západ. Pred ňou je ozdobný park vzácnych krovín a nádherných konifer. Za ním je päť metrov široká promenáda, oddelená od Unčovského rybníka dva metre širokým zeleným pruhom osiatym trávou a vysadeným zeleným plotom. K menovanému rybníku vedú široké schody, dar radného p. J. Zdráhala. Slúžiť majú jednak ako vstup na klzisko, jednak ako prístav lodiek. Na južnom krídle k budove prilieha novo vysadené stromoradie guľovitých jaseňov a za ním je krásna stará gaštanová aleja.

Na severnej strane je mestská lesná škôlka, na južnej strane je botanická záhrada, rozsiahle ihrisko a riaditeľova záhrada. Mestský les je od reálka vzdialený 10 minút chôdze. Všetky sady a záhrady sú zariadené jednak zo súkromnými prostriedkami a jednak darmi. A tu na poprednom mieste sa sluši vďačne menovať dary ozdobných krovín a stromov vôbec od H. Plháka, majiteľa lesných a ovocných škôlok v Háji u Mohelnice.

Budova reálnej školy má dve poschodia a celá je podpivničená. Prvý schod u hlavného vchodu sa nachádza v nadmorskej výške 238 metrov a najvyšší bod, stredná veža je vysoká 34,5 metra. Rozloha zastavanej plochy okrem dvorov je 1723,77 metrov štvorcových.

pôdorys budovy

Pôdorys budovy reálnej školy.


Ako je vidno z pôdorysu, tvar budovy je kombinovaný. Hlavná časť má tvar obdĺžnika dlhého 65,30 m v prostriedku s dvoma rizalitmi k nej sa v prostriedku pripojuje stredné krídlo, užšej časti 10,20 m a v širšej časti 11,50 m široké. K hlavnému čelu budovy sa na severe a juhu pripájajú dva obdĺžnikové krídla 20,20 m dlhé a k týmto na východnej strane v dĺžke 14 m opäť dva krídla; k týmto sa potom vo vnútri pripájajú štvorcové prístavky pre veľké predsiene k záchodom.

Budova pôsobí veľmi pekným dojmom, k čomu nemálo prispieva jej okolie pre tento typ vzdelávacieho ústavu takmer ako stvorené, ale v menšej miere aj sám projekt, vyhýbajúci sa všetkej jednotvárnosti. Budova je postavené v štýle modernej českej renesancie. Stredná časť hlavnej fasády má okrem strednej veže, ešte štyri menšie vežičky. Všetky veže a strechy na rohoch majú ozdobné nástavce. Pod veľkou vežou na zvláštnom výstupku je umiestnená z plechu vytepaná zemeguľa.

Umeleckej výzdobe bola venovaná obzvlášť veľká pozornosť, najmä hlavné priečelie je bohato vyzdobené. Nad hlavným vchodom je znak mesta, nad prvým poschodím, kde je poprsie Komenského, znak českých krajín a nad druhým poschodím vedľa plastických ozdôb, znázorňujúcich striedavo českú korunu a lipové haluze, sú vo zvláštnych poliach obrazy vodných kvetín význačných pre Litovel. Avšak hlavná výzdoba spočíva v štyroch veľkých obrazcoch opatrenými nápismi vystihujúcimi ich význam umiestnených na hlavnom priečelí po oboch stranách hlavného vchodu nad prvým poschodím. Každý obraz, na ktorom sú zobrazené postavy v nadživotnej veľkosti po poprsie, je 4 metre dlhý a meter vysoký. Sú to obrazy z významných litovelských dejín, ku ktorým látku navrhol mestský lekár a c. k. konzervátor Dr. J. Smyčka a ktorý podľa náčrtkov a kartónov maliara J. Köhlera previedla rakovnicka továreň na šamotové výrobky. Prevedené sú, ako i všetky obrazové ozdoby vonku vo farebnej pálenej hline, pokryté sklovinou, aby tak vzdorovali počasiu a stali sa nezničiteľnými. Znázorňujú, od ľavej strany po pravú stranu:
    1. Václav II. povyšuje Litovel na trhovú ves (r. 1291),
    2. Jan Luxemburský udeľuje Litovli mestské práva (r. 1327),
    3. Jiří z Poděbrad, zakladateľ zlatého veku mesta Litovel (r. 1461)
    4. Génius Slovanstva žehná obrodenej českej Litovli (r. 1899)

Okrem toho vo zvláštnych výklenkoch v druhom poschodí hlavného krídla, obrátených na sever a na juh, sú vo zvláštnych výklenkoch umiestnené v nadživotnej veľkosti poprsia F. Palackého (juh) a K. Skréty (sever), taktiež od Köhlera.

Hlavný vchod, ktorého dvojkrídlové dvere sú 2,5 m široké a 3,1 m vysoké vedie do predsiene 3,65 m širokej a 2,80 m dlhej, s ktorou ako jej súčasť susedí na pravej strane jedným oknom osvetlená sieň pre velocipédy žiakov a na druhej strane strane sieň rovnako veľká a rovnako osvetlená, ktorou sa schádza po schodoch do úpravne šatstva a obuvi žiakov (šatňa). Lietajúcimi dvermi sa vstupuje po 9 schodoch 2,8 m širokých na odpočívadlo v prízemí 4,2 m široké a 9 m dlhé, odkiaľ vedie 10 schodov, rovnako širokých ako je už uvedené, jednak ku telocvični (18,5 m dlhá, 10 m široká, 5,1 m vysoká) so šatňou 3 m dlhou a 10 m širokou a sprchám, jednak na dvor a na ihrisko. Všetky miestnosti okrem auly a telocvične sú 4 m vysoké a všetky okrem auly, telocvične, školníkovu lóžu, izbu cezpoľných žiakov, učiteľskú a žiacku knižnicu, zemepisné zbierky a kabinet rysovne 6,8 m široké. V nasledujúcom popise sa preto uvádza u všetkých miestnosti, okrem menovaných, len dĺžka. Všetky chodby sú 2,8 m široké a v každom poschodí sú osvetlené 14 oknami.

V prízemí hneď na ľavo od hlavného vchodu je sieň cezpoľných žiakov (4 m dlhá a 4,45 m široká), za ňou učebňa I. (9,5 m) spojená dverami so šatňou (3,15 m), jej spoločnou s triedou II. (9,1 m). Ku severu potom nasleduje modelovňa (6,25 m), prírodopisné zbierky (9 m), pracovňa prírodopisu (3 m) a na východ prírodopisné sieň (8,6 m). V pravo od hlavného v chodu v prízemí je školníková lóža (4 m dlhá a 7,45 m širokáň, III. trieda (9,5 m) spojená šatňou (9,2 m) a učebňou IV. (9,1 m); k nej sa druží na juhu šatňa (3,1 m) a V. trieda (12,5 m) a na východ úplne oddelený školníkov byt.

Priestranným dvojramenným schodišťom na každej strane so schodmi 2,4 m širokými so železným kovaným zábradlím, vstupuje sa na odpočívadlo na prvom poschodí a odtiaľ hlavným krídlom schodov 2,8 m širokých na prvé poschodie priamo k priestoru pred aulou osvetleného 4 oknami, ktorý je 8,95 m široký a 9 m dlhý; tu z oboch strán ústia chodby. Do auly (21,5 m dlhej, 10 m širokej a 5 m vysokej) spojenou so školskou kaplnkou, sa vstupuje 3 vchodmi. Má 24 zvlášť zostavených okien. V kaplnke je oltár zasvätený sv. Václavovi a skríň pre bohoslužobné predmety, v aule je harmónium. Aula sa dá kaplnky úplne oddeliť ľahkými posunovacími dverami.

V ľavom krídle I. poschodia sú zemepisné a dejepisné zbierky (4 m dlhé a 7,45 m široké), kresliareň II. (15,7 m), kabinet kresliareň (6,5 m), na sever obrátená rozsiahla kresliareň I. (18,7 m) a na východ učebňa VI. (8,6 m). V pravom krídle I. poschodia je učiteľská knižnica (4 m dlhá, 7,45 m široká) v spojení so zborovňou (6,8 m), potom nasleduje hovorňa (4,8 m dlhá, 2,8 m široká) čakáreň (5 m dlhá, 2,8 m široká), riaditeľňa (5,8 m) a archív (2,75 m) a potom riaditeľov byt obvyklých rozmerov.

Z priestoru pred aulou na prvom poschodí ide sa zas dvojramenným schodiskom na odpočívadlo II. poschodia a odtiaľ stredným krídlom schodov na chodbu druhého poschodia. Celé schodisko v I. a v II. poschodí je vsunuté do prednej časti hlavného čela budovy, je osvetlené veľkým kombinovaným oknom a pekný jednotný celok. Na druhom poschodí oproti schodisku je rezervný kabinet; v ľavom krídle je žiacka knižnica (4 m dlhá, 7,45 m široká), VI. trieda (9,5 m) so šatňou (3,15 m) a chemický ústav: učebňa (9,1 m), prípravňa (3,2 m), pracovňa profesora (5,85 m), zbierky (9,2 m), laboratórium pre žiakov (8,6 m), v pravom krídle rysovňa (12,5 m) a kabinet (4 m široký, 7,45 m dlhý), učebňa VIII, (9,55 m) so šatňou (3,1 m) a fyzikálny ústav: učebňa (9,05 m), pracovňa (5,95 m) a zbierky (8,6 m).

Zariadenie učební je jednoduché. V každej triede je krucifix a obraz cisára a kráľa Františka Jozefa I., teplomer, katedra, všade sú pevné na stene visiace tabule, dvojsedadlové lavice s pevnými doskami, stolíka na špongiu a kriedu a nádoby na vodu. Na mapy a obrazy sú zvláštne stojany. Na papiere a rôzne odpadky sú koše, pľuvátka sú z vodou. V kresliarni pre nižšie triedy je veľká tabuľa cez celú čelnú stenu, 24 dvojsedadlových kresliacich stolov; ostatné zariadenie je podobné zariadeniu obvyklému i na iných ústavoch. Kresliareň pre vyššie triedy sa zariadi až v budúcom školskom roku. V rysovni sú taktiež stoly so šikmými doskami, každý pre dvoch žiakov; tak ako v kresliarni aj tu sedia žiaci na stoličkách bez operadiel. V učebni chémie a fyziky sú stupňovito zaradené lavice a obe majú zvláštne experimentálne stoly; v učebni chémie je okrem toho v stene veľká výkladná skriňa a digestor, vo fyzikálnej učebni zvláštne temné záclony namiesto okeníc.

Zvláštna pozornosť je venovaná zdravotným zariadeniam. Celá budova i chodby je vykurovaná parou s nízkym tlakom. Poskytla ho firma J. Štětky na Král. Vinohradech za obnos 29.668 K. V riaditeľni, v zborovni, v školníkovej lóži sú okrem toho ešte obyčajné hlinené pece. Prevetrávanie tried sa deje jednak oknami, a jednak ventilačnými otvormi v stene, z ktorých jeden je u podlahy za vykurovacím telesom, druhý u povaly. Vybavené sú železnými žalúziami.

Vodu má ústav z vlastného vodovodu, ktorý poskytla E. Kašová firma v Brne za obnos 9732 K. Záchody sú splachovacie, pisoári sú na Betzov olej. Oba sú umiestnené vo zvláštnych prístavkoch a spojené predsieňami s chodbami na najkrajnejšom konci postranných krídel. V predsieňach sú umývadla, mydlo a ručníky, ako aj na I. a II. poschodí zvláštne nádoby na vlhčenie rysov a výkresov. Pre čistenie obuvi, šiat a pre bicykle študujúcich sú, ako už bolo uvedené, zvláštne miestnosti. K týmto zariadeniam sa ďalej pridržujú sprchy pre žiakov.

Schody a chodby sú priestranné a svetlé. Slnečné svetlo sa privádza do budovy na prízemí 88, na I. poschodí 92 a na II. poschodí 67 oknami. Plocha chodieb je 757,14 m2, plocha trojdielnych okien v učebniach je 4,54 m2. Všetky okná sú vybavené úplne bielymi zvinovacími záclonami.

Ako svietivo slúži petrolej.

Všetky miestnosti sú svetlo natreté a podobne náter všetkých predmetov je svetlý. Podlaha v aule, riaditeľni a zborovni je tvrdá, v ostatných miestnostiach je mäkká.

Všetky miestnosti sú namiesto nápisov označené číslami a na každom poschodí sú orientačné tabule.

Celková suma vynaložená na výstavbu celej budovy bez ústredného kúrenia a vodovodu bola niečo vyše 300 000 K. (Ako už bolo uvedené vyššie, cena za vodovod bol 9732 K a za ústredné kúrenie 29.668 K, takže celková suma vynaložená na výstavbu celej budovy bola približne 340 000 K.)