1.Dôvody, ktoré udáva Rusko a stúpenci Ruska.
    2.Dôvody, ktoré udávajú odporcovia Ruska.

1. Porušovanie Minských dohôd a práv Rusov na Ukrajine

24. februára 2022 v ranných hodinách došlo k útoku ruských vojsk na Ukrajinu, následne sa ruské vojská pokúsili obsadiť územie Ukrajiny. Krátko po štvrtej hodine nadránom ruské štátne média vysielali prejav ruského prezidenta Vladimíra Putina, v ktorom oznamuje zahájenie špeciálnej vojenskej operácie. V tomto prejave uvádza aj hlavný dôvod zahájenia špeciálnej vojenskej operácie.

Citát z jeho prejavu:

„Prijal som rozhodnutie uskutočniť špeciálnu vojenskú operáciu. Jej cieľom je ochrana ľudí, ktorí sú posledných osem rokov vystavení genocíde zo strany kyjevského režimu. S týmto cieľom sa budeme snažiť o demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny. A tiež o pritiahnutie k trestnej zodpovednosti tých, kto vykonal mnohonásobné krvavé zločiny proti civilnému obyvateľstvu vrátane občanov Ruskej federácie. Naším plánom však nie je okupácia ukrajinských území. Nechystáme sa nikoho do ničoho tlačiť silou.“[01]

Tieto dôvody zopakoval pred novinármi v decembri 2022 hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Podľa jeho slov, Rusko vo februári 2022 spustilo špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine preto, lebo boli ignorované jeho obavy týkajúce sa nedodržiavania dohôd podpísaných v Minsku z rokov 2014 a 2015, ktoré Ukrajina uzavrela s Doneckou ľudovou republikou a Luhanskou ľudovou republikou za účasti Ruska, Nemecka a Francúzska. Minské dohody boli zamerané na urovnanie konfliktu na východnej Ukrajine. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov taktiež povedal, že ruský prezident Vladimir Putin aj ďalší ruskí predstavitelia na to opakovane upozorňovali. "Iní účastníci rokovacieho procesu však toto všetko ignorovali," povedal Peskov.[02]

Prvým a najdôležitejším bodom oboch dohôd podpísaných v bieloruskom hlavnom meste Minsk bolo prímerie, ktoré sa ale nedarilo dodržiavať. Treba pripomenúť, že aj napriek tomu, že prvým bodom druhej Minskej dohody bolo okamžité a úplné prímerie, dvadsať minút po vyhlásení prímeria proruskí separatisti spustili raketometnú paľbu na mesto Popasna v Luhanskej oblasti. Separatisti podporovaní Ruskom taktiež naďalej pokračovali v útokoch pri meste Debalceve, kde sa nachádzala takmer obkľúčená niekoľkotisícová ukrajinská posádka.[03] Separatisti tvrdili, že prímerie sa vzťahuje len na frontovú líniu a že v Debaľceve, kde obkľúčili ukrajinských vojakov, budú pokračovať v boji.[04] A nasledovali ďalšie a ďalšie prípady porušenia prímeria.

Porušovanie dohodnutého prímeria bolo v ďalšom období sústavné, no boje už mali podstatne nižšiu intenzitu ako pred podpisom dohody. Problém nastal po tom, čo Rusko, aj keď sa zúčastnilo jednaní o Minských dohodách, prehlásilo, že nie je zodpovedné za ich plnenie, pretože nie je zmluvnou stranou.[05][06] Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v interview pre denník Trud v auguste 2020 povedal, že Kyjev využíva skutočnosť, že Európania naďalej spájajú otázku zlepšovania vzťahov medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou s vykonávaním Minských dohôd, zmluvnou stranou ktorých Rusko nie je.[07]

Vzhľadom na to, že dohoda Minsk I úplne stroskotala a následná dohoda Minsk II sa nikdy moc nedodržiavala, a to prevažne vinou proruských separatistov, ktorí ju začali porušovať už krátko po vstúpení prímeria do platnosti, je porušovanie týchto dohôd ako dôvod k rozpútaniu vojny proti Ukrajine krajne nedostatočným odôvodnením. Okrem toho, ruský minister zahraničných vecí Lavrov tvrdil, že Rusko nie je zmluvnou stranou týchto dohôd.[07]

2. Rusko na Ukrajine musí vojensky zasahovať, lebo musí chrániť ruskú menšinu.

Je potrebné v stručnosti pripomenúť, ako začali násilnosti na východe Ukrajiny. Ukrajinský ľud vo viac než prevažnej väčšine si prial integráciu krajiny do EU, čo v predvolebnej kampani sľuboval aj prezident Viktor Janukovyč, ktorý vyhral vo voľbách v roku 2010. Lenže prezident, zrejme pod nátlakom z Ruska, v novembri 2013 odmietol podpísať zmluvu o spolupráci medzi EU a Ukrajinou a namiesto toho sa začal snažiť o spoluprácu Ukrajiny s Ruskom, čím v podstate porušil predvolebný sľub. To viedlo k sérii mohutných protestov, známych pod názvom euromajdan, ktoré nakoniec viedli k zvrhnutiu prezidenta Janukovyča a k vzniku dočasnej vlády. 22. februára 2014 bol Janukovič zosadený z funkcie prezidenta ukrajinským parlamentom.

Rusko využilo zmätok na Ukrajine k vojenskému obsadeniu polostrova Krym a pokúsilo sa aj o odtrhnutie Donecka a Luhanska od Ukrajiny, čo ale narazilo na vojenský odpor Ukrajiny. Vojna na Donbase a v Luhansku nezačala naraz, nebolo to tak, že separatisti zrazu povstali a bojovali na celom Donbase. Vojna začala na niektorých miestach. Všetky počiatočné ozbrojené boje mali na svedomí Rusi, čo prišli z Ruska v rôznych vojenských skupinách, ako napríklad skupina vedená Girkonom, Kadyrovci, Kozácke spoločenstvo atď. Týmto spôsobom, po príchode „prvého Rusa“ Girkina a po začiatku bojov v Slovjansku, v Luhansku a Donecku ešte tam v podstate prebiehal normálny život, fungovala tam ukrajinská polícia atď. V Luhansku a na Donecku mala základne ukrajinská armáda, ktorá ale nevidla žiadné boje a nikam nepostupovala, len chránila strategické objekty ako letisko a kontrolné posty. Boje vtedy prebiehali len v niektorých mestách, Slovjansk, Kramatorsk. To sa zmenilo po tom, čo do Donecka, podobne ako pred tým do Slovjanska, prišla ruská ozbrojená skupina Iskra z ruského Rostova a začala útočiť na Ukrajinskú armádu, ktorá bránila letisko. Ukrajinská armáda vtedy ubránila letisko a ďalší boj začal až v zime. Podobný priebeh mali aj udalosti v Luhansku 2. júna 2014. O štvrtej hodine ráno, ozbrojení okupanti a kolaboranti, zaujali bojové pozície v obývaných panelákoch a spustili paľbu z guľometov a raketometov na ukrajinskú základňu, ktorá bola vzdialená niekoľko stoviek metrov od obytných domov v Luhansku. Dovtedy žiadne boje v Luhansku neprebiehali a vojaci zo základne na nikoho neútočili. Vojaci zo základne chodili do obchodov, bežne sa zhovárali s miestnymi obyvateľmi atď. Rusko podporovalo ozbrojené oddiely separatistov aj dodávkami ťažkých zbraní, vrátane tankov T-72 B3 a T-72 BM [08], čo bolo obzvlášť viditeľné, lebo Ukrajina vo svojej výzbroji tieto tanky nemala. Rusko nakoniec účasť svojich vojakov na bojoch v Luhansku a na Donbase priznalo, no údajne išlo o dobrovoľníkov na dovolenke.[09] Od vtedy sa pre týchto vojakov začalo používať označenie „dovolenkári na tankoch“. Boje sa podarilo podstatným spôsobom zmierniť až podpisom druhej dohody v Minsku, o ktorej som už písal vyššie.

Popri porušovaní Minských dohôd ruská propaganda ako dôvod vojny používa údajné porušovanie práv Rusov žijúcich na Ukrajine a zločiny páchané na nich. Putin vo svojom prejave, v ktorom ohlásil začiatok špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine, hovoril doslova o „genocíde zo strany kyjevského režimu“.[01]

Dohovor Organizácie spojených národov (OSN) o genocíde, genocídu definuje ako: „činy spáchané s úmyslom úplne alebo čiastočne zničiť národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú“.

Žiadny dôkaz o systematickej perzekúcii skupiny občanov zo strany oficiálnych ukrajinských orgánov neexistuje. Taktiež neexistujú žiadne dôkazy o systematickom zabíjaní na základe národnostných, rasových, náboženských, kultúrnych či jazykových príčin zo strany Ukrajiny. Toto potvrdili zástupcovia Rady Európy, Vysoký predstaviteľ OSN pre ľudské práva aj Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európy (OBSE), ktorá mala na Donbase pozorovateľskú misiu. Jej súčasťou boli aj ruskí pozorovatelia. V žiadnej zo správ misie OBSE nie je genocída časti obyvateľstva spomenutá.[13]

O údajnej genocíde Rusov na Ukrajine sa vyjadril politológ z Univerzity Palackého Hynek Melichar:
„V priebehu zdĺhavého konfliktu nepochybne došlo zo strany ukrajinskej armády, tak i separatistov k neprimeraným násilnostiam. Vzájomné ostreľovanie za sebou zanechalo množstvo civilných obetí a mnoho rodín tak v konflikte stratilo príbuzného či bol niekto z nich zmrzačený, čo poštvávalo etnických Rusov a Ukrajincov proti sebe. Rozmery genocídy však nepochybne situácia nedosiahla. ...“
„Tvrdenie, že na Donbase dochádza ku genocíde Rusov Ukrajincami vychádza aj z informácie, že boli na Donbase objavené masové hroby. Ukázalo sa však, že išlo o zosnulých, ktoré nebolo na preplnených cintorínoch kde pochovať, nie výsledok systematického etnického vraždenia, ...“[11]

Treba si uvedomiť, že ruská propaganda vo veci práv Rusov žijúcich na Ukrajine a údajných zločinov páchaných na nich vyvíja nesmierne úsilie, aby čo najviac pošpinila Ukrajinu a to aj vymyslenými príbehmi a inými rôznorodými dezinformáciami.

Napríklad ruská štátna televízia odvysielala v júli roku 2014 príbeh o tom, ako ukrajinskí nacionalisti v Slavjansku zaživa ukrižovali trojročného ruského chlapca a jeho matku priviazali o tank a vláčili ju okolo námestia. Tento príbeh rozprávala pred kamerou žena vystupujúca pod menom Galina Pyshniak, utečenka z mesta Slavjansk. Tento príbeh prišli priamo na mieste overiť novinári z ruského denníka Novaja Gazeta a ukázalo sa, že príbeh je vymyslený. Tento príbeh si prišli overiť aj z webu Stopfake, taktiež došli k záveru, že tá žena rozprávala na kameru vymyslený príbeh. Tento príbeh môžeme označiť za dielo Kremľom riadenej propagandy s cieľom vyvolať nenávisť voči Ukrajincom.[10]

Vo vojne, ktorú vedie proti Ukrajine Rusko, zomiera v dôsledku ruských raketových útokov medzi civilným obyvateľstvom aj nemálo obyvateľov hovoriacich po rusky alebo priamo Rusov žijúcich na Ukrajine. Samotné Rusko sa teraz podieľa na vyvražďovaní ruskojazyčného obyvateľstva na Ukrajine, pričom mu údajne ide o jeho ochranu.

Od roku 2014 dochádzalo k sústavnému poklesu počtu zabitých civilistov na území Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, tento trend zvrátila až invázia ruských vojsk na Ukrajinu. Štatistika počtu obetí nepotvrdzuje ruské tvrdenie, že dochádzalo ku genocíde ruskojazyčného obyvateľstva, čo Rusko uvádza ako dôvod invázie na Ukrajinu.[12]

Počet mŕtvych civilistov zabitých počas bojov medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami, podľa údajov OSN:

   Počas aktívnej fázy konfliktu, apríl 2014 – február 2015: 2713 civilistov.
   V roku 2016: 112 civilistov.
   V roku 2017: 87 civilistov.
   V roku 2018: 43 civilistov.
   V roku 2019: 19 civilistov.
   V roku 2020: 12 civilistov.[12]
Jasne vidíme klesajúci počet civilných obetí.

3. NATO sa rozširuje smerom k Rusku, čím pre Rusko vytvára neprijateľnú hrozbu.

Tento dôvod vojny na Ukrajine Rusko oficiálne neuvádza, ale ruská propaganda a stúpenci Ruska ho často používajú pre ospravedlnenie ruskej invázie na Ukrajinu. K tomu sa ešte pred vojnou vyjadril riaditeľ knižnice Václava Havla a bývalý diplomat Michael Žantovský:
„Členstvo Ukrajiny v NATO ale v najbližších piatich desiatich rokoch nikto neplánoval. O to je dnešná situácia absurdnejšia. A je tiež o to jasnejšie, že ju vyvolalo Rusko a Vladimír Putin. Je to umelo vyvolaná kríza jednoznačne z ruskej strany... Je jednou zo zásad medzinárodnej politiky, že hranice štátu nemožno meniť násilím. To je princíp, ktorý Rusko porušilo. Stretlo sa so sankciami zo strany Západu. Rusko ale hrozí, že to bude porušovať aj naďalej. Týmto spôsobom sa spoločná bezpečnosť vytvoriť nedá.“ (17. 2. 2022)[14]

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok 21. decembra 2021 (podľa agentúry TASS) vyhlásil, že rozširovanie NATO na východ je „dôsledok eufórie a mylných predstáv po skončení studenej vojny“. Vyhlásil tiež, že Rusko je pripravené prijať vojensko-technické opatrenia, ak sa NATO priblíži k jeho hraniciam. „Ak sa raketové komplexy USA a NATO objavia na Ukrajine, čas doletu do Moskvy sa skráti na sedem až desať minút,“ vyhlásil Putin a dodal, že s nasadením hypersonických zbraní „iba na päť minút“. V tejto situácii má Rusko podľa Putina plné právo podniknúť kroky na zaistenie svojej bezpečnosti a suverenity.[15]

USA a ostatné členské štáty NATO veľmi pozorne Rusku naslúchali a snažili sa Rusko neprovokovať. Členstvo Ukrajiny v NATO bolo síce prisľúbené, no naozaj nič nenasvedčovalo tomu, že by sa Ukrajina mohla stáť v tomto desaťročí členom NATO. Situácia Ukrajiny pripomínala Turecko, ktorému bolo prisľúbené členstvo v EU a hoci Turecko má od roku 1999 štatút kandidátskej krajiny na vstup do EU, jeho členstvo v EU je zatiaľ v nedohľadne.(Turecko usilovalo o vstup do EHS už v roku 1959, keď podalo žiadosť o členstvo, žiadosť zopakovalo v roku 1987, ale bola zamietnutá.)[16] Vstup každého nového člena do NATO je podmienený súhlasom všetkých členských štátov NATO a to v prípade Ukrajiny naozaj nehrozilo. Dodávky zbraní zo západných krajín na Ukrajinu boli veľmi obmedzené a išlo výhradne len o obranné zbrane. Dodávky tankov, samohybných diel, rakiet a podobných zbraní na Ukrajinu boli pred útokom Ruska na Ukrajinu nemysliteľné.

Redaktor Jan Grohmann v článku, ktorý bol zverejnený 17. júna 2021 na internetovej stránke armadninoviny.cz, píše: „V súčasnosti Kyjev nemá moc na výber - západné európske krajiny podľa všetkého nehodlajú Ukrajine vojensky pomáhať ani dodávať vojenský materiál“.[17]

Ukrajina pred 24. februárom 2022 rozhodne nepredstavovala pre Rusko vojenskú hrozbu. A NATO taktiež nemalo k Rusku nepriateľské úmysly. NATO sa rozširovalo na základe žiadosti jednotlivých štátov o členstvo z dôvodu posilnenia bezpečnosti týchto štátov. A bolo to práve agresívne správanie Ruska, ktoré tieto štáty motivovalo k členstvu v severoatlantickej obrannej organizácii.

Až do ruskej okupácie Krymu v roku 2014 členské štáty NATO v Európe prechádzali procesom rozsiahlej demilitarizácie, ťažké zbrane sa začali považovať za zbytočné a armády sa mali preorientovať predovšetkým na boj s terorizmom a pomoc pri živelných pohromách. A ani prípadné členstvo Ukrajiny v NATO by tento trend nezmenilo.

1. Putin chce obnoviť veľké Rusko v jeho hraniciach z dôb cárskeho Ruska a ZSSR.

Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk ešte v septembri 2014 povedal: „Skutočný Putinov plán je zničiť Ukrajinu a obnoviť Sovietsky zväz...“ [21][22]

Vladimír Putin toto tvrdenie popiera v dokumentárnom filme s názvom Svetový poriadok odvysielanom v ruskej televízii Rossija 1 v decembri 2015 hovorí: „Som si istý, že prostredníctvom Ukrajiny a ďalších území bývalého ZSSR nepracujú naši západní partneri v záujme Ukrajiny. Pracujú na tom, aby zabránili znovuvytvoreniu Sovietskeho zväzu. No nikto nám nechce veriť, nikto nechce veriť, že sa nesnažíme o návrat zväzu,...“[23][24]

7. decembra 2021, Victoria Nulandová, námestníčka ministra zahraničných vecí USA pre politické záležitosti tlmočila obavy USA, že Rusko by sa mohlo snažiť o znovuobnovenie Sovietskeho zväzu týmito slovami:
„Obávam sa, že on (ruský prezident Vladimir Putin), ako plán svojho dedičstva, sa v skutočnosti snaží obnoviť Sovietsky zväz.“[25]

Bývalý poľský prezident Aleksander Kwasniewski v rozhovore pre Aktuálně.cz povedal (15. 3. 2023):
„V roku 2002, keď som bol vo funkcii prezidenta, sa konali majstrovstvá sveta vo futbale v Južnej Kórei a Poľsko hralo úvodný zápas. Letel som naň a pri ceste naspäť som sa zastavil v Moskve kvôli schôdzke s Putinom, ktorý bol vtedy v pozícii hlavy štátu zatiaľ len krátko. ...“
„Spýtal som sa ho, aké sú jeho hlavné ciele. Spomenul dve veci: posilniť pozíciu Ruska na svetovej scéne a obnoviť veľké Rusko, "velikaju Russiju". Čo samozrejme znamená udržať Ukrajinu, Bielorusko, Moldavsko a krajiny centrálneho Kaukazu na ruskom orbite. ...“ „Neprikladal som tomu väčší význam. Myslel som si, že je to taký jeho sen, želanie, ktoré hovorí ako relatívne mladý prezident. Samozrejme som vedel, že Putin bol vycvičený agent KGB s myslením podľa ich manuálu. Ale nepovažoval som jeho slová v roku 2002 za viac ako vyjadrenie túžby.“[18][29]

Český premiér Petr Fiala pri pietnom akte (v auguste 2022) na pripomenutie výročia sovietskej agresie (s pomocou satelitov ZSSR) 21. augusta 1968, povedal:
"...Rusko stále považuje stredovýchodnú Európu za svoj majetok, s ktorým si môže nakladať podľa ľubovôle. Nie je náhoda, že Moskvu vyprovokoval podobný vývoj v Československu pokus o smerovanie k demokracii, na Ukrajine snaha o integráciu do západných štruktúr." "Dnešná vojna na Ukrajine môže pre niekoho znamenať koniec ilúzií o tom, že ruský imperializmus odišiel spoločne s komunizmom." [19]

V máji 2022 poľský prezident Andrzej Duda uviedol o dôvodoch vojny Ruska proti Ukrajine toto:
"V skutočnosti je táto vojna o tom, o čom vojna vždy je: rozšírenie vplyvu, zabratie územia, rozšírenie ruského impéria. Rusko neznesie nezávislú, suverénnu, slobodnú Ukrajinu, ktorá chce rozhodovať sama za seba. Má také právo, je medzinárodne uznaným štátom. Ukrajinci sa aj prostredníctvom volieb rozhodujú, akým smerom chcú, aby sa ich krajina uberala. Ako vidíte, Moskva to nedokáže nechať len tak, Putin sa rozhodol zaútočiť na Ukrajinu.“[20]

V marci 2023 sociológ Grigorij Judin, ktorý pôsobí ako profesor na Moskovskej vysokej škole sociálnych a ekonomických vied, tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin sa netají tým, že si myslí, že rozpad Sovietskeho zväzu bola „najväčšia geopolitická katastrofa“ 20. storočia. Podľa viacerých odborníkov si Putin myslí, že súčasné politické usporiadanie sveta, je výrazne v neprospech Ruska, a túži po návrate usporiadania z čias Studenej vojny. Práve s touto „krivdou“, ktorú ruský prezident vníma, súvisí jeho snaha navrátiť Rusku ďalšie územia, predovšetkým tie, ktoré boli súčasťou Sovietskeho zväzu. Experti sa preto obávajú, že Ukrajina nemusí byť jediná na zozname ruskej agresie. V ohrození sú aj ďalšie bývalé členské štáty Sovietskeho zväzu, ako je Gruzínsko, Bielorusko, Moldavsko, Estónsko, Lotyšsko alebo Litva. Posledné tri menované štáty sú pritom členmi Severoatlantickej aliancie (NATO). Dôkazom, že Putin chce naspäť aj satelity Sovietskeho zväzu sú Putinove požiadavky z konca roku 2021. V nich prakticky žiadal návrat hraníc NATO pred rok 1997, teda ešte do obdobia, keď neboli členmi Slovensko, Česko, Poľsko ani Pobaltie.[26]

Na snahu o obnovu ZSSR poukazuje aj český prezident, generál vo výslužbe Petr Pavel. V máji 2023 pri návšteve londýnskej Kráľovskej akadémie obranných štúdií (Royal College of Defence Studies), kde pred rokmi študoval, vo svojej prednáške uviedol, že Rusku nejde len o Ukrajinu a dodal, že ruskí predstavitelia neskrývajú svoje zámery obnoviť veľkosť bývalého ZSSR.[31]

2. Rusko je impérium a jeho sústavná expanzia je existenčnou podstatou jeho historickej existencie.

Krutá realita imperiálnych mocností spočíva v tom, že impérium musí rásť, ak chce prežiť, impérium musí rásť, inak sa rozpadne.

Vladislav Surkov, v období rokov 2000–2008 hlavný politický stratég ruského prezidenta Vladimira Putina, napísal vo svojom článku, ktorý bol zverejnený 20. novembra 2021, teda ešte pred vojenským útokom Ruska na Ukrajinu, o nevyhnutnosti expanzie Ruska:
„Všetky ríše to robia. Po stáročia bol ruský štát s jeho drsným a nečinným politickým vnútrom zachovaný iba vďaka neúnavnému úsiliu za svojimi hranicami. Už dávno zabudlo, ako a s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nevedelo, ako prežiť inými spôsobmi. Pre Rusko nie je neustála expanzia len jednou z ideí, ale skutočnou existenčnou podstatou našej historickej existencie. Rusko sa nebude rozširovať preto, že je dobré, a nie preto, že je zlé, ale preto, že je to fyzika.“[27]

3. Putin považuje demokraciu na Ukrajine za hrozbu, ktorá by sa mohla preniesť aj do Ruska.

Nemecký kancelár Olaf Scholz o dôvodoch vojny Ruska proti Ukrajine pre nemecký denník Münchner Merkur povedal (jún 2022): „Putin má očividne strach z toho, že iskra demokracie by mohla padnúť aj na Rusko."[28]

Tento názor taktiež zdieľa poľský exprezident Aleksander Kwasniewski, ktorý v marci 2023 povedal:
„Pochopil som, že Putina vydesila sila ukrajinskej občianskej spoločnosti. Zľakol sa, že v postsovietskom priestore môže dôjsť k takým masívnym demonštráciám za demokraciu, za ľudskú dôstojnosť, za slobodné voľby! Putin sa obával, že by mohol Ukrajinu stratiť a rovnaká „infekcia“ mohla napadnúť Rusko. A vtedy sa podľa mňa rozhodol tomu urobiť prietrž.“[18][29]

Šéfka ukrajinského Centra pre občianske slobody Oleksandra Matvijčuková, v januári 2023, vyhlásila, že Ruský prezident Vladimír Putin nemá strach zo Severoatlantickej aliancie, ale bojí sa myšlienky slobody, ktorá sa priblížila k hraniciam Ruska.[30]

4. Na Ukrajine objavili významné ložisko bridlicového zemného plynu.

Vďaka tomuto ložisku by Ukrajina prestala byť závislá na dodávkach plynu z Ruska. A okrem toho, Ukrajina by mohla tento plyn dodávať aj do Európy, čo by spôsobilo zníženie závislosti Európy na dodávkach plynu z Ruska, pokles ceny plynu z dôvodu zvýšeného množstva plynu ponúkaného Európe a v neposlednom rade by došlo ku zníženiu významných zdrojov príjmu Ruska.

Správa ruskej tlačovej agentúry TASS z 13. septembra 2013 uvádza, že „Royal Dutch Shell a ukrajinská Nadra Juzovskaja vo štvrtok podpísali dohodu o prieskume a ťažbe plynu na Ukrajine.“ Plyn sa mal ťažiť na poli Juzovskoje. TASS tiež uviedol, že: „Predpokladá sa, že pole obsahuje viac ako 4 bilióny metrov kubických plynu. Royal Dutch Shell plánuje na prieskumné práce vyčleniť viac ako 500 miliónov amerických dolárov a jej celková investícia do projektu dosiahne 10 miliárd amerických dolárov.“ Cena za tento plyn mala byť 120 až 130 dolárov za tisíc metrov kubických, pričom Ukrajina vtedy Rusku za plyn platila 530 dolárov za tisíc metrov kubických. Energetická závislosť Ukrajiny na Rusku sa mala do roku 2020 znížiť na nulu.[32]

Tiež jeden z možných dôvodov vojny Ruska proti Ukrajine.

V tomto článku som sa pokúsil zhrnúť udávané hlavné dôvody vojny Ruska proti Ukrajine a argumenty k ním uvádzané. Bude v budúcnosti zaujímavé, ktoré z týchto dôvodov nakoniec historici vyberú do výkladu dejín a budú sa v budúcnosti uvádzať v učebniciach dejepisu.

Použité zdroje:

[01] Ako Putin vyhlásil vojnu Ukrajine a hrozí Západu (prejav s titulkami)
https://www.youtube.com/watch?v=yqsaX-zz73g

[02] Peskov ozrejmil, prečo Rusko napadlo Ukrajinu. Šéf Kremľa na to vraj opakovane upozorňoval
https://www.ta3.com/clanok/253736/peskov-ozrejmil-preco-rusko-napadlo-ukrajinu-sef-krema-na-to-vraj-opakovane-upozornoval

[03] Minské dohody o urovnaní konfliktu na východe Ukrajiny pokoj nepriniesli
https://svet.sme.sk/c/22846554/ukrajina-minske-dohody-mier.html

[04] Na Ukrajine je čudné prímerie, v Debaľceve sa naďalej bojuje
https://dennikn.sk/50080/primerie-alebo-vojna-na-ukrajine-sa-obvinuju-z-porusovania-dohody/

[05] Blouznění obhájců ruské agrese. Kdo porušil minské dohody?
https://www.forum24.cz/blouzneni-obhajcu-ruske-agrese-kdo-porusil-minske-dohody/

[06] Aleš Rozehnal: Blouznění obhájců ruské agrese. Kdo porušil Minské dohody?
https://hlidacipes.org/ales-rozehnal-blouzneni-obhajcu-ruske-agrese-kdo-porusil-minske-dohody/

[07] Výber z interview ministra zahraničných vecí Ruska S.V. Lavrova pre denník TRUD
https://www.ceske-novinky.cz/2020/08/21/vyber-z-interview-ministra-zahranicnych-veci-ruska-s-v-lavrova-pre-dennik-trud/

[08] Kořistní tanky povstalců? Ne, záběry z Donbasu usvědčují Rusko
ttps://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ruske-tanky-na-ukrajine.A140906_122727_zahranicni_jw

[09] Bojujú za nás ruskí vojaci v čase dovolenky, priznávajú separatisti
https://hnonline.sk/svet/546041-bojuju-za-nas-ruski-vojaci-v-case-dovolenky-priznavaju-separatisti

[10] Ukřižovaný chlapec je o dva roky starší. Perla ruské propagandy má své výročí
https://hlidacipes.org/ukrizovany-chlapec-je-o-dva-roky-starsi-ruska-propaganda-ma-sve-vyroci/

[11] Osm krvavých let. Ruský příběh o ukrajinské genocidě žije dodnes
https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-osm-krvavych-let-rusky-pribeh-o-ukrajinske-genocide-zije-dodnes-192748

[12] Rusko odůvodnilo invazi "genocidou ruskojazyčného obyvatelstva", úmrtí přitom ubývalo
https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/cisla-o-zabitych-civilistech-nepotvrzuji-ruska-tvrzeni-o-gen/r~88f7bd66aba811ec8a24ac1f6b220ee8/

[13] Píše Martin Klus: Takto Putin klame svet. Tri najčastejšie mýty o Ukrajine, ktoré šíri ruská propaganda
https://www.startitup.sk/pise-martin-klus-takto-putin-klame-svet-tri-najcastejsie-myty-o-ukrajine-ktore-siri-ruska-propaganda/

[14] Žantovský: Agrese Ruska v Gruzii, na Krymu a v Donbasu je nepochybná. A tam NATO plány nemělo
https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/ukrajina-rusko-nato-zantovsky-sarapatka_2202170010_pj

[15] Putin varuje Západ pred protiopatreniami, ak sa NATO priblíži k hraniciam Ruska
https://www.postoj.sk/95325/dnes-treba-vediet?page=6325

[16] Turecko a EU
https://www.europskaunia.sk/turecko-a-eu

[17] Zbraně a bezpečnost 2021: Ukrajinské zbraně na podvozcích Tatra
https://www.armadninoviny.cz/zbrane-a-bezpecnost-2021-ukrajinske-zbrane-na-podvozcich-tatra.html

[18] Polský exprezident: Putin je mimo realitu, o „velkem Rusku“ mi říkal už před 20 lety.
https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/ze-ma-ukrajina-cekat-desetileti-na-eu-nesmysl-nemame-tolik-c/r~a901dccec31a11edbc030cc47ab5f122/

[19] Rusko stále považuje část Evropy za svůj majetek, řekl na shromáždění Fiala
https://www.novinky.cz/domaci/clanek/fiala-odkaz-srpna-1968-je-kvuli-valce-na-ukrajine-aktualnejsi-nez-jindy-40406355

[20] Andrzej Duda dla LRT: Rosja znów próbuje podporządkować sobie naszą część Europy
https://www.lrt.lt/pl/wiadomosci/1261/1688961/andrzej-duda-dla-lrt-rosja-znow-probuje-podporzadkowac-sobie-nasza-czesc-europy

[21] Cieľom Putina je zničiť nezávislosť Ukrajiny a obnoviť ZSSR
https://www.24hod.sk/cielom-putina-je-znicit-nezavislost-ukrajiny-a-obnovit-zssr-cl308070.html

[22] Putin chce zničiť Ukrajinu a obnoviť Sovietsky zväz, tvrdí Arsenij Jaceňuk
https://www.aktuality.sk/clanok/260859/mier-v-donbase-putin-a-porosenko-sa-zhodli/

[23] Nechceme späť Sovietsky zväz a nikto nám to neverí, glosuje v novom dokumente Putin
https://www.aktuality.sk/clanok/310598/nechceme-spat-sovietsky-zvaz-a-nikto-nam-to-neveri-glosuje-putin/

[24] Putin: Nechceme obnoviť ZSSR, ale nikto nám to neverí
https://www.parlamentnelisty.sk/arena/149473/putin-nechceme-obnovit-zssr-ale-nikto-nam-to-neveri/

[25] Washington vyjadril znepokojenie nad plánmi Moskvy na znovuobnovenie ZSSR
https://sk.news-front.info/2021/12/08/washington-vyjadril-znepokojenie-nad-planmi-moskvy-na-znovuobnovenie-zssr/

[26] Putin chce obnoviť Východný blok a brúsi si zuby na Slovensko, varuje expert
https://www.startitup.sk/putin-chce-obnovit-vychodny-blok-a-brusi-si-zuby-na-slovensko-varuje-expert/

[27] Куда делся хаос? Распаковка стабильности
https://actualcomment.ru/kuda-delsya-khaos-raspakovka-stabilnosti-2111201336.html

[28] Ukrajina: Putin sa obáva iskry demokracie, vyhlásil nemecký kancelár
https://www.aktuality.sk/clanok/zDZji7e/ukrajina-putin-sa-obava-iskry-demokracie-vyhlasil-nemecky-kancelar/

[29] Putin sní o velkém Rusku už 20 let. Bál se „infekce demokracie“ na Ukrajině, říká polský exprezident
https://archiv.hn.cz/c1-67183510-ze-ma-ukrajina-cekat-na-eu-desitky-let-nesmysl-nemame-tolik-casu-rika-polsky-exprezident-kwasniewski

[30] Putina děsí svoboda, ne NATO. Kruté zločiny mají potlačit odpor, míní nobelistka
https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/putin-nato-valka-strach-svoboda-prohlaseni.A230125_064106_zahranicni_esed

[31] Petr Pavel: Musíme sa spojiť a vytvoriť protiváhu Rusku a Číne
https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/666533-petr-pavel-musime-sa-spojit-a-vytvorit-protivahu-rusku-a-cine/

[32] Ukraine’s shale gas cost to range from $120 to $130 per 1,000 cubic metres - PM
https://tass.com/economy/700746