Svetozor

SVETOZOR

Internetový magazín prinášajúci odborné články s prevažne nadčasovou platnosťou

Salerno

Salerno bolo mesto s rušným obchodným životom



O stredovekých lekároch a nemocných

prof. MUDr. Ondřej Schrutz

Aj intímnejšie podrobnosti zo života v dobách dávno minulých dokážu často vo zvýšenej miere zaujať. Spoliehajúc na to, chce podať malý obrázok činnosti lekárov z dávneho stredoveku, poskytujúci možnosť poznať činnosť lekárov v juhotalianskom meste Salerne v XII. storočí nášho letopočtu.

Tento obrázok pochádza z doby, keď lekári boli so sebou a so svojimi pacientmi celkom spokojný, žijúc s nimi v čo najlepšej zhode. Že taktiež sa tešili obľube u svojich nemocných, poznávame najlepšie z tej okolnosti, že vďační nemocní šírili v celom vtedajšom svete slávu lekárskych majstrov zo Salerna, tak že sa k ním od všadiaľ hrnuli nemocní, hľadajúci a naliezajúci pod skvelým juhotalianským nebom úľavy od svojich strastí. Vo veršoch i neviazanej reči spomínali na Salerno, prorokujúc mu v ľudskej pamäti trvalú slávu, hoci sa občas v týchto chválospevoch vyskytli i narážky na zištnosť salernských hostiteľov. Ale takéto stesky sa objavujú vôbec všade, kde ešte neboli k dispozícii náležité hotely. Lekárom z ich činnosti v Salerne kynul skutočný blahobyt, boli bohatí a všeobecne vážení.

Sláva Salerna pretrvala skutočne veky. A ak sa dnes preberáme jedinými pamätníkmi tejto slávy, totiž veľkou radou pôvodných lekárskych spisov pochádzajúcich z týchto dôb, musíme uznať, že to bola skutočne zaslúžená sláva. Ponechávajúc odborné spisy úplne stranou, chcem len upozorniť na to, ako lekára zo Salerna, dobrí znalci svojho ľudu, snažili sa svojich nemocných získať vhodným zaobchádzaním.

Od najstarších dôb, kam až vôbec lekárske písomníctvo siaha, vždy sa kladie na šetrné zaobchádzanie s nemocnými najväčšia váha.

Lekári si boli svojho humánneho poslania vždy a všade celkom dobre vedomí. Základné zásady, ktorými sa napríklad riadili starí grécky lekári už v piatom storočí pred našim letopočtom, teda pred takmer 2500 rokmi, sú tak dôstojné, že všetky lekárske neskoršie školy ich svojim žiakom čo najdôkladnejšie vštepovali. Dokonca zásady vyslovené v starobylej prísahe gréckych lekárov prešli i do všetkých sľubov, po prípade prísah, ktoré pri svojej doktorskej promócii skladá nastávajúci lekár do rúk akademických úradov. Ich zmysel je vždy ten, že nastávajúci lekár vedľa dbania na dôstojnosť svojho stavu a sledovania vedeckého pokroku sa chce čo najdôstojnejším spôsobom starať o blaho svojich nemocných. Vedľa takýchto nezmeniteľných zásad zisťujeme v dochovaných správach z niektorých významnejších dôb ešte zvláštne pokyny, podrobnejšie, dokonca niekedy veľmi dôverné, aké len najlepší priateľ svojmu zverencovi môže poskytovať. V obsiahlej zbierke lekárskych spisov z dávnych dôb Salerna zachovalo sa predovšetkým dielko, ako sa má chovať lekár, ak je zavolaný k nemocnému. Tam vyššie spomenuté všeobecné zásady sú taktiež obsiahnuté, ale zároveň tiež prenikajú aj kresťanské vplyvy. Okrem toho je tento spisok tiež zaujímavým dokladom takzvanej lekárskej politiky dvanásteho storočia.

Lekár povolaný k nemocnému, nech vykročí v mene Boha a anjel Tobiášov ovládaj myseľ a sprevádzaj jeho kroky. Počas cesty k nemocnému lekár nemá zabudnúť, ba zistil od posla, akú chorobu nemocný má a ako vznikla, aby veľkým množstvom otázok neunavoval nemocného, a tiež aby sa zdalo, že lekár to, čo by mu chcel nemocný povedať, už sám uhádol. Zároveň nech vyzvie, či už bol nemocný zaopatrený, po prípade nech všetko zariadi tak, aby nemocný bol zaopatrený ešte pred príchodom lekára. Prispieva to vraj tiež k upokojeniu nemocného, prinajmenšom sa tým aspoň zabráni inak možnému a ľahko pochopiteľnému znepokojeniu alebo i rozčúleniu nemocného, keby musel lekár sám takéto nariadenie učiniť, pretože by v ňom potom veľmi ľahko videl pre seba málo nádejné znamenie. Do domu má lekár vstúpiť vážne, nie však pyšne, má prijať ponúknuté miesto a dúšok vína na posilnenie. Pri tom sa porozpráva s domácimi. Znepokojený nemocný si na neho medzi tým zvykne a ak má predsa len ešte akési obavy, nech mu lekár vhodnou rečou i tie zaženie. Nech rozpráva, ak sa to hodí, o krásnej polohe obydlia, alebo podľa okolností nech pochváli zariadenie bytu, skrátka, ešte pred vlastným vyšetrovaním má lekár zažehnať akékoľvek znepokojenie nemocného a zahnať akékoľvek obavy domácich, hlavne chovať sa tak, aby ani po stránke honorára nerobil starosť. Až keď sa nemocný upokojí, až potom má lekár vyšetriť tep. A síce má ho počítať dostatočne dlhú dobu, najmenej do sto pulzov a pri tom sledovať všetky jeho zvláštnosti. Počas vyšetrovania nemá vôbec prehovoriť, okolie nech s napätím čaká, ako sa lekár vyjadrí. To sa stane až po tom, keď bol tiež rovnako dôkladne prehliadnutý moč nemocného a posúdil všetky jeho vlastnosti; až potom má niečo vysloviť o nemoci. Nemocnému má sľúbiť, že s pomocou Božou sa uzdraví, domácim však má povedať osobitne, že nemoc je veľmi ťažká. Tak ho neminie zásluha, ak sa nemocný uzdraví, bez toho aby mu bolo vyčítané, pokiaľ nemoc skončí zle. A ďalej píše: ak ťa pozvú k obedu, neodmietaj, aj keby si mal zasadnúť ku skromnému stolu vidiečana. Ak sú jedlá obzvlášť výborné, neoddávaj sa ich pôžitkom príliš veľkou mierou, pochváľ ich, ale aj keď ti najlepšie chutí, nezabúdaj občas venovať pozornosť nemocnému, lebo s vďačnou mysľou príjme, že i pri vlastných požitkoch o neho nestrácaš záujem. Na krásnej pani domácej, dcére alebo slúžke nesmieš nikdy spočinúť žiadostivým okom.

Najväčšia a najpodrobnejšia pozornosť sa venuje náležitej úprave spôsobu života nemocného, skrátka jeho diéte. Celú túto časť možno vynechať a stačí ak podotkneme, že títo starí praktici čo najbedlivejšie prihliadali k tomu, v akom stave sa nemocný nachádza, ako nemoc pokročila, skrátka určovať spôsob života čo najpodrobnejšie uvážiac čo najsvedomitejšie všetky okolnosti. Len mimochodom tu podotýkam, že vtedy podávali k pitiu prevarenú vodu a opätovne ochladenú, tak ako sa odporúčalo u nás v mestách, kde pitná voda bola prinajmenšom podozrivá a že dobrý lekári zo Salerna mávali niekedy so svojimi nemocnými niekedy nutný kríž. Zvrchovaným príkazom v liečbe bolo, vyhovieť nemocnému čo najviac, tak aby bol udržiavaný v dobrej nálade a tým zo svojej strany podporoval vyliečenie. Preto sa mu nesmelo odporovať, ak si niečo žiadal. Menovite najviac starosti lekárom narobili nemocní postihnutí dlhotrvajúcimi horúčkami. Pri týchto ochoreniach bolo veľmi potrebné udržiavať sily nemocných, a tu v prvom rade sa jednalo vždy o udržanie dobrej chuti k jedlu. O to sa starí salernský praktici snažili všetkými prostriedkami. Predovšetkým pozorne striedali pokrmy a nápoje, vyhýbajúc sa akejkoľvek jednotvárnosti. A tu im neunikla ani tá okolnosť, že nemocní sú vo svojej dlhotrvajúcej nemoci radi, ak sa im podávajú pokrmy a nápoje v krásnych nádobách, ktoré radi vidia. Svojich nemocných lekári radi posilňovali dobre uvarenou polievkou z tučných po prípade roztlčených kurčiat, tak že potom polievka zhustla na skutočné želé.

Horšie bolo, ak nemocný nebol so stravou spokojný a usilovne žiadal to, čo si rád dopriaval vo svojom zdravom stave, ale čo vo svojej nemoci nemohol dostať. Aká možnosť potom lekárovi zostávala? Určite nič iného, než mu zdanlivo vyhovieť, aby sa nemoc nezhoršila rozčuľovaním nemocného, bez toho, aby sa vedome chybovalo nevhodnou diétou. Ak sa teda zachcelo chorému vína, dalo sa mu víno, ale umelo pripravené: Štvrtina bieleho medu sa rozpustila v troch štvrtinách vody, v tom sa rozmočil horký chlieb, všetko sa precedilo a nemocnému sa dalo piť víno, ktoré dosiaľ nikto od pravého nerozlíšil. Ak nemocný žiadal hovädzie mäso, pripravilo sa mu kura po spôsobe hovädzieho, a pretože k takému mäsu je potrebné víno, dala sa mu trebárs vhodne upravená limonáda, ale nahovorilo sa mu, že len takéto víno podporuje trávenie. A ešte celej rady podobných úskokov sa títo lekári dopúšťali v záujme svojich nemocných. Ich zápisy o zámene liekov alebo potravy nie sú bez zaujímavosti ani dnes. Zo všetkého skrátka pramení skúsenosť, že svojimi nemocnými sa vedeli veľmi dobre zaoberať, pričom boli dobrými lekármi a tiež aj praktickými kuchármi, a vždy dokonalými psychológmi.

Taktiež, keď po skončení liečby žiadali svoju odmenu, ochotne sa im jej dostávalo. Aspoň sami si ju vedeli ceniť. Salerno bolo obchodné mesto a preto nás neprekvapí, že sa zachovali tiež podrobnejšie taxy za činnosť lekárov. Že salernskí lekári boli dobrými znalcami ľudu aj pokiaľ sa týka stránky honorára, vysvitá zo zaujímavých a plynulých latinských veršíkov, ktoré sú pripojené ku koncu svetoznámej veršovanej práce o „Zachovaní dobrého zdravia školy Salernskej“. Obsahujú predovšetkým do dnes platnú pravdu, že v nemoci sľubujú nemocný za vyliečenie hory doly, ako náhle však lekár zíde z očí a ak hneď nepožiada o svoju odmenu a až neskôr sa o ňu hlási, býva hneď za nepriateľa, hoci pred tým bol seba viac velebený.

I vtom poznávame, že títo starí salernskí lekári boli dobrými psychológmi.