Svetozor

SVETOZOR

Internetový magazín prinášajúci odborné články s prevažne historickým zameraním

Cholera v európskych dejinách a jej popis

MUDr. František Tichý

Cholera do roku 1830 bola v Európe neznámou chorobou. Bola pozorovaná a popísaná európskymi lekármi už XVI. storočí vo Východnej Indii hlavne okolo ústia posvätnej rieky Ganga. V Indii sa v roku 1816 objavilo viac prípadov onemocnenia cholerou, z ktorých potom v roku 1817 sa vyvinula celá epidémia, ktorá sa začala rozširovať, behom roku 1818 zachvátila celú Indiu, odkiaľ sa dostala do Číny a nakoniec, šíriac všade zdesenie a strach, v roku 1821 sa rozšírila až ku východnému pobrežiu Ázie.

Cholera

Zobrazenie cholery v obraze "Strážca našich hraníc" ("De wachter aan onze grenzen") 1866, Alexander Ver Huell.


V roku 1821 sa vyskytlo niekoľko onemocnení cholerou v Astracháne. Potom táto prvá epidémia zanikla.

Druhá epidémia mala svoj počiatok v roku 1826 v Bengálsku, odkiaľ sa rýchlo rozšírila, takže v roku 1829 sa cholera objavila v Orenburgu a rok po tom zas v Astracháne. Odtiaľ sa choroba rýchlo šírila, hlavne pozdĺž rieky Volgy a už v septembri 1830 postihla Moskvu. Epidémia nebola spočiatku príliš hrozivá, avšak v roku 1831 vzniknutá rusko-poľská vojna značne prispela k následnému, ohromnému rozšíreniu tejto choroby. V tom istom roku sa cholera objavila v Poľsku a krátko potom v Nemecku. V auguste roku 1831 bol postihnutý Berlín a v septembri Viedeň. V tom roku sa epidémia taktiež rozšírila v Anglicku, v roku 1832 vo Francúzsku, v roku 1834 vo Švédsku, o dva roky neskôr v Taliansku a potom v Bavorsku. Z Anglicka sa choroba preniesla do Ameriky.

Táto choroba, ktorá sa rozšírila, po nejakom čase zanikla, v roku 1846 sa objavila znovu. Tretia epidémia panovala v rokoch 1846 – 1863 a štvrtá 1865 – 1875. V roku 1885 sa cholera objavila v Španielsku a v Taliansku. Naposledy sa potom objavila s väčším počtom ochorení v roku 1892 v Hamburgu; vtedy onemocnelo 17 975 osôb, z ktorých zomrelo 7611, teda 42,3 %. Celkom vraj v celej Európe zomrelo asi 30 miliónov osôb.

V Prahe sa cholera objavila po prvý raz v rovnakej dobe ako vo Viedni (1831) a boli vydané (pokiaľ mi je známe) 3 spisy od rôznych lekárov v Prahe pojednávajúce (že iba nemecky, ľahko pochopíme vzhľadom k vtedajším pomerom u nás) o tejto chorobe. Sú to tieto: G. F. Fischer : Ueber die epidem. Cholera, mit besond. Rücksicht auf die Epidemie zu Prag (1832 Norimberk); Krombholz J. V.: General-Rapport über die asiat. Cho- lera zu Prag im J. 1831 u. 32 nach den in den Cholerahospitälern gewonnenen Erfah- rungen, nebst Bemerkungen über die Abweichungen dieser Krankheit bei ihrem Wiederauftreten daselbst im September 1836 (Praha 1836 u Calve) a konečně J. Wagner: Med.-prakt. Abhandlung über die asiat. Cholera (Řivnáč, Praha 1836).

Cholera je chorobou obzvlášť nákazlivou; jej príčinou je mikrób popísaný Kochom, podoby ľahko zahnutej tyčinky. Cholera sa šírila hlavne pozdĺž hojne využívaných, frekventovaných ciest.

Čo sa týka nákazy, tu niektorí súdili, že prenáša sa priamo zo zdravého. Podľa Pettenkoffera však bol ku vzniku epidémie sú nutné niektoré podmienky, zvlášť týkajúce sa terénu. Menovaný bádateľ totiž tvrdil, že nákazlivina vniknutá do pôdy, hlavne potom do vody, až potom sa stáva schopnou, vznik choroby spôsobiť. Pokladalo sa za pravdepodobné, že nákaza sa vo veľkom počte prípadov takto deje. Najviac postihnuté bývali kraje ležiace nízko, s hojnými močarinami, potom samozrejme miesta husto zaľudnené. Zaujímavou vecou bolo, že ani najlepšia kanalizácia nemala pri cholere veľký význam. Aby niekto bol cholerou postihnutý, musel byť i sám osobne disponovaný; v dispozícii najväčšia úloha spočívala v nestriedmosti, zlej výžive, neporiadnom živote, alkohole atď. Kto raz cholerou onemocnel, nebol pred novým ochorením nijako chránený. Obvykle sa uvádzalo, že v suchých mesiacoch sa cholera viac šíri.

Popíšem stručne obvykle udávané príznaky ochorenia. Po 24 hodinách, či až po 2 – 3 dňoch po nákaze objavili sa hnačky, ktoré po ďalších 2 – 3 dňoch sa stáli nápadnými a pre choleru typickými svojím zafarbením, pripomínajúce ryžovú vodu. Hnačiek bývalo asi 20 – 30 behom 24 hodín. Spolu s hnačkami objavilo sa zvracanie podobné ako stolica zafarbených látok; pri tom nemocní boli nápadne zoslabnutí, ustrašení, trpeli krčmy v lýtkach. Takýto stav niekedy končieval vyzdravením. Inokedy sa dostavili bolestivé kŕče, dych sa zrýchlil, hlas bol chraptivý, dokonca niekedy došlo i k úplnej strate hlasu, tvár chudla a nemocný za poklesu teplôt zomieral. Niektoré prípady sa i v tejto dobe ešte vyliečili. Iné prípady sa vyznačovali veľkou nepravidelnosťou, ku príkladu, nebývalo typických hnačiek. Úmrtnosť pri cholere bola značná, u dospelých činila 50 %, u detí a starcov 80 %.

V dobe epidémie najdôležitejšou vecou bola osobná profylaxia (ochrana), ktorú by som charakterizoval asi takto: Každý nech sa chráni pred používaním neprevarenej vody, nech nič neje rukami, nech sa vyvaruje styku s nemocnými a stráži sa pred každou chybou v diéte. Voda k pitiu, k umývaniu, kúpaniu atď. nech je pred použitím 10 minút varená aby bola uchovávaná v nádobe v ktorej bola prevarená. Všetky pokrmy, mali byť riadne upravované a všetko ťažko stráviteľné malo byť zo stravy vylúčené. Pred jedlom sa odporúčalo poriadne si umyť roky a vyčistiť si ústa i zuby. Odporúčalo sa jedávať len doma, v rodine upravené jedlá, všetko riadne prežuť. Ak sa objavila seba menšia hnačka, mala sa stolica vydezinfikovať, nemocný mal byť oddelený od rodiny a mal byť okamžite zavolaný lekár.

Čo sa týka samotnej liečby, veľký význam bol prikladaný takzvaným cholerovým kvapkám, vyrábaných na základe rôznych predpisov.

Najviac boli užívané takzvané ruské, či Lorenzové:
tinctura valeriana 8 gr.
vinum ipecacuanhae 4 gr.
tinct. opii crocata 1,2 gr.
ol. menthae piperitae 5 kapek.

Iný predpis je Hackov:
tinctura opii 10 gr.
tinct. valeriana 10,6 gr.
tinct. aromatica 10 gr.
ol. menth. pip. 1 gr.

Evenius, Schäfer, Krieger-Hausen používali iných predpisov. Kvapky obyčajne nemali veľký účinok.