SVETOZOR

Ekonomika a ekonómia     Veda a technika     Filozofia     Príroda    
História     Kultúra a umenie     Zdravie     Školské vedomosti    
Stavebníctvo     Naj, naj, naj     Svet     Ostatné     Home

Postavenie malých živnostníkov v Čechách a Rakúsku v roku 1894


Referát podľa správy živnostenských inšpektorov rakúskych za rok 1894 o postavení malých živnostníkov, ich zamestnancov a učňov, v Čechách a Rakúsku v roku 1894, a tiež úvaha o budúcnosti malých živnostníkov.

Živnostenský inšpektori rakúski predložili nedávno zákonodarným zborom a verejnosti jedenástu správu o svojej činnosti v roku 1894. Tak ako predošlá, aj táto správa je bohatým zdrojom poučení o hospodárskych a sociálnych pomerov v priemysle a obchode vôbec, ktorej vadí iba nejednotnosť a nedostatok všeobecného prehľadu, ktorý by hojný materiál v jednotlivých správach uložený stručne a verne v súvislý celok zhrnul. Chceme z tohtoročnej správy zostaviť obraz pomerov v našej malej priemyslovej výrobe a pripojiť potom niektoré názory svoje o povznesenie a budúcnosti malého živnostníctva. Prvý dojem, ktorý zo správ živnostenských inšpektorov získať môžeme, je veľmi smutný, nech ide o Čechy alebo Halič, o Dolné Rakúsko alebo Krajinu, či ide o pracovnú dobu alebo stav dielní, ubytovanie robotníkov nedeľného pokoja tovarišov alebo učňov. Predpisy rádu živnostenského, týkajúce sa ochrany robotníkov, sa nezachovávajú z časti pre nedostatok porozumenia, z väčšej časti však preto, lebo zlé hospodárske postavenie malých živnostníkov presné zachovávanie týchto predpisov takmer vylučuje, čo samotný inšpektori nezriedka priznávajú. V pražskom obvode konštatoval inšpektor že vo väčšine kontrolovaných dielni malých

Obuvník pri práci vo svojej dielni na obraze od Ferdinanda Hodlera (1853 – 1918) Obuvník pri práci vo svojej dielni         (Výrez z obrazu)            
Autor obrazu: Ferdinand Hodler


živnostníkov sú malé, nízke miestnosti, zle ventilované, nečisté a často všelijakými materiálmi preplnené. Takže aj pri akomkoľvek pohľade na finančné pomery majiteľa niekedy úradným uzavretím dielní muselo byť pohrozené. Najkrikľavejšie nešváre, ktoré do nedávna panovali v pražských pekárskych dielňach, boli vlani následkom revízie, miestodržiteľstvom nariadené, odstránené. V obuvníckom remesle v libereckom obvode, len zriedkakedy sa dajú nájsť dielne, ktoré by aj tým najskromnejším požiadavkám vyhovovali. Lepšie sa majú robotníci v krajčírskych dielňach. U pekárov už boli najväčšie nešváre magistrátom odstránené. Nie lepšie sa veci majú s nocľahárňami robotníckymi a učňovskými. Od dielni oddelené nocľahárne patria ku zvláštnostiam a kde sú, zriadené bývajú často (Plzeň, Brno) lôžka poschodové, ktoré nad to ešte pre ďalších dvoch až troch robotníkov bývajú určené. Nie je divu, že robotníci a učni obyčajne radšej prespávajú v dielňach, v podkroviach alebo pivniciach. V jednom pekárskom závode (Brno) prespávali robotníci v pivnici pekárne, ktorú majster ešte dokonca na kľúč zamykal, aby vraj nikto nič ukradnúť nemohol, hoci majster o slušnú nocľaháreň núdzu nemal. Mnohým malým živnostníkom je márne vysvetľovať (Linec), že zlý vzduch, vlhko, špinavé lôžko, ničí robotníkove zdravie. Protiargumentoval tým, že on sám kedysi ako tovariš rovnako trpel a predsa o zdravie neprišiel.

Majster drotár s učňami a tovarišmi pri práci v drotárskej dielni. Obraz namaľoval Marius Roy (1833-1921)
            Majster drotár s učňami a tovarišmi pri práci v drotárskej dielni
            Obraz namaľoval: Marius Roy (1833-1921)

Príliš dlhý pracovný deň je u malých živnostníkov pravidlom. Pravidelná pracovná doba existuje v menších závodoch s hybnou mechanickou silou, inak sa pracuje podľa potreby 14 až 15 hodín denne. S tovarišmi musia zároveň pracovať aj učňami, v prípade potreby aj dlho do noci. V haličských malých vidieckych závodoch sa pracuje od piatej hodiny rannej do ôsmej hodiny večernej. U obuvníkov sa pracuje do desiatej až dvanástej hodiny v noci. Viedenská robotnícka anketa, ktorej protokoly boli nedávno vydané, zmieňuje sa o nepretržitej celonočnej práci pre sobotným odvádzaním a podľa skúseností nie sú podobné prípady ničím neobyčajným. Nezriedka sa doháňa nočnou a nedeľnou prácou, čo sa zameškalo svätením modrého pondelka (Liberec). V mnohých podnikoch si robotníci, obzvlášť ženy, aby si ku chudej mzde ešte niečo privyrobili, berú si so sebou domov, po skončení práce v dielni. Lineckému inšpektorovi sa zdá príliš dlhá pracovná doba v malej výrobe dokonca neodstrániteľnou, pokiaľ nemá byť ohrozená existencia živnostníkov. Podobné názory hlásajú aj početní experti zmieňovanej robotníckej ňankety, že malý výrobca sa dnes iba za pomoci vykorisťovania robotníkov, najmä lacnou pracou učňov, nad vodou môže udržať. Smutné to veru priznanie. Príliš dlhá pracovná doba najmä u malých výrobcov tým viac padá na váhu, čím nižšie sú mzdy, čím nedostatočnejšie sú v zdravotnom ohľade dielne a robotnícke byty a čím menej sa zachovávajú zákonom nariadené prestávky v práci.

Zachovávanie nedeľného pokoja je smutnou kapitolou zvlášť pri živnostiach odevných (obuvníctvo, krajčírstvo), pri truhlárstve, pekárstve a mäsiarstve. Ospravedlnenie je i tu možné nájsť v tom, že najmä malý živnostník je viazaný oveľa väčšími ohľadmi na priania a zvyky svojich zákazníkov, že napríklad obuvník, krajčír, krajčírka na vidieku najradšej pracujú v nedeľu, lebo v tento deň najľahšie zákazníka doma zastihnú a tiež najľahšie k zaplateniu môžu dôjsť. Kto vie, ako práve u nás kupovanie a objednávanie na dlh je celkom zbytočne zakorenené, dokáže význam osobného stretnutia sa živnostníka-dodávateľa so zákazníkom v jeho byte ľahko oceniť. Pokiaľ je na dokončenom diele ešte potrebné niečo opraviť, neváha dodávateľ potrebné zmeny ihneď, trebárs i proti predpísanému nedeľnému pokoju, previesť. Že najväčšia časť malých živnostníkov nevedie predpísaných robotníckych zoznamov, samé o sebe málo by na váhu padalo. Horšie je, že zabúdajú tiež prihlasovať svojich robotníkov a obzvlášť učňov do nemocenskému poisteniu, aby ušetrili na poplatkoch nemocenských a prostriedky na ochranu telesnej bezpečnosti robotníkov pri strojoch a motoroch sa u nich stretávajú s najväčším odporom. Najboľavejším miestom malovýroby sú pomery učňovské. Majstri sú si oveľa viac vedomí svojich práv voči učňom, než svojich povinnosti. Nezachovávanie predpisov o učňoch bolo napospol konštatované (Lvov). Učeň sa využíva na vykonávanie drobných prác alebo k pomocným prácam viac než k činnosti pri výrobe. O všestranný výcvik v remesle sa len zriedka kedy dbá, obvykle sa učeň naučí len niekoľkým najľahším prácam na výpomoc ostatným robotníkom. Niektorí majstri si vypomáhajú samými učňami, v jednej pražskej rukavičkárskej dielni bolo zistených pri 26 robotníkoch plných 20 učňov, hoci stanovy spoločenstva vzájomný pomer učňov a tovarišov upravujú. Zlé bývanie a stravovanie, drsné často i surové zaobchádzanie majstrov a tovarišov s učňami, doplňujú tento obrázok, ktorý z nemalej časti nám z nemalej časti ukazuje, prečo sa k remeslám obracia náš najchudší dorast s najnižším predbežným vzdelaním, prečo i živnostníci ktorí vo svojom povolaní nadobudli zámožnosti, synov svojich dávajú radšej na ktorékoľvek iné takzvané učené povolanie, a odkiaľ je ten známy nedostatok maloživnostníckeho kapitálu. Sťažnosti na surové zaobchádzanie sú typické takmer vo všetkých inšpektorských správach. Chudí rodičia pokladajú za dobročinnosť, pokiaľ vôbec dostanú chlapca do učenia k majstrovi, o skúmaní pomerov, do ktorých chlapec príde, nie je valnej reči. Pokiaľ sa dávajú návrhy na zlepšenie týchto pomerov, nenachádzajú počutia. Majster poukáže na svoje nepriaznivé hmotné postavenie a na to, že sa ani jemu ako učňovi nedarilo lepšie (Kr. Hradec). Sťažnosti na týranie učňov tovarišmi najmä v Dolnom Rakúsku sa množia; úradné vyšetrovanie ukázalo, ako málo vplyvu podaktorý majster dokáže vykonávať na svojich tovarišov. Od učňov v továrňach ani jediná podobná sťažnosť v známosť inšpektorátu (Viedenské Nové Mesto) neprišla. V pekárni (Budějovice) učňov využívajú v noci na prácu a cez deň na roznášanie a podomovému predaju pečiva, čím trpí ich zdravie aj mravnosť.

Len v malom množstve závodov je bežné, že učni navštevujú večerné a nedeľné školy (Štyrs. Hradec). A ak aj učni navštevujú tiet školy, tak sa táto snaha nestretáva so žiaducim úspechom, lebo učni prichádzajú do školy zmorený dennou prácou v dielni. Nezachovávanie nedeľného pokoja zasa vedie k tomu, že sa zanedbáva chodenie do kostola zo strany učňov, pričom je plnenie náboženských povinnosti zo zreteľom na rastúcu nemravnosť mládeže nemálo dôležité (Budějovice).

Spoločenstvá nemajú mnohokrát vôľu, inde zas potrebné autority, aby zriadili a previedli to, čoho jednak zákon a jednak slušný zreteľ na záujmy učňov v tomto smere vyžadujú, vraví inšpektor štýrsko-hradecký, a podobné úsudky sa pravidelne opakujú takmer vo všetkých správach. Všetka starostlivosť spoločenstva o učňov záleží skoro len na tom, že tu a tam niektoré spoločenstvo predloží živnostenskému úradu osnovu predpisov o učňovských skúškach (Budějovice). V Haliči – kde sa tieto pomery zdajú byť najhoršie – vyslovuje sa správa Ivovského inšpektora dokonca v tom zmysle, že po celých jedenásť rokov živnostenskej inšpekcie ani jediný prípad v známosť nevošiel, kde by predstavenstvo spoločenstva pre vzdelávanie učňov čokoľvek učinilo. Všetko, čo sa v tomto smere v Haliči a Bukovine deje, pochádza výhradne z podnetu osôb, ktoré vlastne so živnosťami nemajú žiadneho dočinenia. Haličský majstri posielajú do učňov do pokračovacej školy len zo strachu pred trestom, spoločenstva stránia majstrom a obuvnícke spoločenstvo v Sandci sa dokonca pokúšalo zmariť zriadenie odbornej obuvníckej školy.

Opavská inšpekčná správa žiada v príčine učňovskej, aby inšpektorom bolo udelené voči spoločenstvám právo poradné a dozorné. Vo Viedni boli majstrom rozposlané výtlačky zákonných predpisov o učňoch vo forme plagátu, avšak bez viditeľného výsledku, pretože dotyčný plagát aj napriek úradnému nariadeniu nebol vyvesený ani v jeden prehliadnutej dielni.

Správa viedenského inšpektora je zaujímavá ešte vo dvoch smeroch: u niektorých spoločenstiev pomocníctvo samé dôverníkmi svojimi má vplyv na učňov a to síce buď so súhlasom spoločenstva alebo aj proti vôli podnikateľov bez akéhokoľvek zákonného podkladu; toto spolupôsobenie robotníkov na riešení otázky učňov odporúčajú si povšimnúť a nasledovať. Druhým zaujímavým faktom je, že v lani bol vo Viedni vytvorený učňovský spolok, ktorého účelom je podporovanie duševných a hmotných záujmov členstva učebnými kurzami a vzdelávacími prednáškami, rozpravami o živnostenských záležitostiach, zriadením knižnice, pestovaním telocviku, poskytovaním peňažných podpôr členstvu. Jeho zriadenie sa stretlo s malou priazňou u živnostníkov a grémium tlačiarov zakázalo svojim učňom vstupovať do spolku pod hrozbou trestu okamžitého prepustenia.

Je poľutovaniahodné, že u inšpektorov z Čiech (až na Liberec), nenachádzame ani podrobného špeciálneho vyšetrovania ani súvislého vylíčenia pomeru malých živnostníkov, akého sa im dostalo vo správach inšpektora viedenského, celoveckého, brnenského a haličského. Pomery u nás a v obvodoch hospodársky porovnateľných (Dolné Rakúsko, Morava) sa od seba moc neodlišujú; spomenuli by sme ako značnejší rozdiel väčšiu starostlivosť českého živnostníctva o technické povznesenie výroby zavádzaním moderných pomocných strojov, starostlivosť niektorých spoločenstiev o povznesenie všeobecného vzdelania živnostenského dorastu zriaďovaním pokračovacích škôl (najmä obchodných grémií, ktorými boli založené bezmála všetky kupecké školy), alebo zavádzaním odborného teoretického a praktického vyučovania na školách zriadenými inými činiteľmi, celkom snáď i lepším zaobchádzaním s úradníkmi, ktorí však prinášajú so sebou i lepšie prípravné školské vzdelanie a väčšiu ochotu k učeniu a poslušnosti.

Správy inšpektorov sa prirodzene v prvom rade dotýkajú nešvárov a protizákonností, ktoré v malých živnostenských podnikoch boli zistené v príčine predpisov na ochranu robotníkov a učňov, samotného všeobecného stavu malých podnikateľov dotýkajú sa len do tej miery , aby neutešené zistenia vysvetlili a ospravedlnili. Všeobecná správa ústredného inšpektora venuje hospodárskemu úpadku malých živnosti niekoľko súvislých odsekov, v ktorých ho vysvetľuje rapídnym technickým pokrokom nášho storočia a otvorene prehlasuje, že ručná práca musí v súťaží s mechanickou nevyhnutne podľahnúť a že je nutné s priateliť sa s faktom, že pre mnohé živnosti zlaté dno remesla stalo sa už len pojmom historickým. Nastáva tiež otázka, že pokiaľ platí táto prognóza a či je možné nádejať sa záchrany státisícov príslušníkov maloživnostenského stavu u ktorého je tak málo porozumenia pre nezmeniteľné pomery doby, tak stuhnuté zotrvačnosťou pri prekonaných výrobných metódach, tak malomocného, zúfalého vzdoru proti drviacej prevahe priemyselného a obchodného veľkokapitálu.

Nebudeme sa púšťať do rozsiahlych úvah o ďalekej budúcnosti malej priemyslovej výroby, máme na zreteli predovšetkým pomery prítomné a otázky praktické.

Početní novší národohospodári a socialisti tvrdia, že remeselná výroba je odumierajúca kategória priemyslovej výroby, ktorá by vo vlastnom záujme tých ktorí sa ňou zaoberajú, mala byť nahradená rozumným a účelným rozčlenením a upravením ľudskej činnosti vo veľkom, pokiaľ nechceme aby skutočná národná produkcia zostávať ďaleko pozadu za výrobou technicky možnou.

Na šťastie vec sa nemá dosiaľ tak zle. Bücher právom poukazuje na to, že novým dokonalejším systémom priemyslovej výroby, akým je nepopierateľne továrenská veľkovýroba, starší systém (remeslo) práve tak málo bude vytlačený učinený a úplne zbytočným učinený, ako staršie dopravné prostriedky (povozníctvo, lodná doprava, osobná preprava nákladov) neboli zatlačené železnicou, ale že každému systému zostáva v národnom hospodárstve to postavenie, v ktorom zvláštne prednosti jeho čo najväčšieho rozvoja dôjsť môžu. Najväčšia časť tovaru vyrobeného v továrňach zahrňuje tovar, ktorý nijakým iným výrobným systémom vôbec nikdy nebol vyrábaný a remeslo samé (podľa Büchera) vyrába dnes absolútne väčšie kvantum produktov než kedykoľvek pred tým. Bola síce istá časť odvetvia bývalých cechových remesiel továrenskou alebo manufaktúrnou výrobou úplne zatlačená (známym príkladom je tkáčstvo), iná (mlynárstvo, pivovarníctvo, obuvníctvo, krajčírstvo) v existencii svojej povážlivo ohrozená, mnoho samostatných majstrov sa stalo domácimi alebo továrenskými pracovníkmi veľkokapitálu, ale úloha malej priemyslovej výroby dnes dosiaľ nie je celkom dohraná.

Podľa teoretických odporcov malej výroby vývoj smeruje čím ďalej ku väčším priemyslovým závodom v rukách jednotlivcov združených v karteloch, vo výrobných a spotrebných družstvách alebo konečne najväčšieho monopolistu – štátu, nespokojujú sa iní naopak ani s tými odbormi práce priemyslovej, ktoré dosiaľ v hospodárskych pojedaniach ako almužnické odrobinky invalidnému a vymierajúcemu maloživnostníctvu sa vo všeobecnosti ponechávali (uspokojovanie miestnych a individuálne rozdielnych potrieb, opravy a údržba priemyslových výrobkov, výroba tovaru určeného ku rýchlej spotrebe, práce umeleckého priemyslu) ale predpovedajú neustálym zdokonaľovaním motorov a strojov pre priemyslovú výrobu spätný pohyb ku decentralizácii a návrat ku práci jednotlivcov ako konečný cieľ priemyslového rozvoja v storočí prírodných vied.

Arcibiskupské železiarne vo Frýdlante nad Ostravicou, niekedy pred rokom 1897. Autor ilustrácie: Hugo Charlemont (1850-1939)
Arcibiskupské železiarne vo Frýdlante nad Ostravicou, niekedy pred rokom 1897
Autor ilustrácie: Hugo Charlemont (1850-1939)

Nech tomu bude v budúcnosti akokoľvek, je isté, že v prítomnosti fňukanie na úpadok malej výroby sa trochu preháňa. Schmoller nedávno pripomínal príliš horlivému prorokovi úplné zatlačenie malej výroby veľkovýrobou, Sinzheimerovi že rozvoj veľkovýroby nekráča v sedemmíľových čižmách a keby sme lepšie poznali dejiny živnosti od 17. storočia, presvedčili by sme sa, že podobné náreky sa rovnako opakujú od dávnych storočí.

Skutočnosť nás učí, že (mimo nepočetné odvetvia úplne zabrané veľkokapitálovou výrobou) ešte i dnes inteligentní, technicky a obchodne vzdelaní živnostníci, pokiaľ dokonca nebohatnú, predsa len dosahujú istého stupňa priemerného hmotného blahobytu, ktorý pokladáme za príznak takzvanej strednej triedy. Inteligentní pomocník nezriaďuje samostatný závod, pokiaľ dostatočných skúsenosti a primeraného, trebárs pre začiatok malého, kapitálu nenazhromaždil. Pokiaľ si počína obzvlášť v prvom období hospodárne, a tej hospodárnosti a šetrnosti sa nám veru veľmi nedostáva, domôže sa z pravidla čoskoro lepšieho hmotného postavenia, než ktorého dosahujú učené povolania po dlhoročných a nákladných štúdiách. Jeho skúsenosť mu vštepila presvedčenie, že lipnutie na starom výrobnom spôsobe, pokiaľ je vynájdený dokonalejší nový spôsob, znamená zahynúť so starým, a bude ochotný ku každému technickému pokroku, ktorý svojim pomerom uzná za vhodný. Štátna a verejná pomoc môže sa tu lepšie, než zošnurovaním výroby do zvieracej kazajky všelijakých opatrení, osvedčiť tým, že mu technické pokroky v známosť uvedie (múzea, výstavy) a po prípade ích zaobstaranie uľahčí (subvencie, mierne zúročená pôžička, atď.).

Aby tu bolo viac takejto inteligencie, je potrebné začať od učňov. V úprave učňovskej výchovy a školstva (nie len odborného a pokračovacieho, ale aj obecného) vidíme najväčší kus maloživnostníckej otázky. Už v obecnej škole (a tým viac v meštianskej) nech sa mládeži v štepujú zásady poriadku v majetku, náklonnosť k výrobnej činnosti, širší názor o svetovom pracovnom ruchu, obťažnosť životného zápasu a zárobkový účel všetkej práce v živnostiach a obchodoch. U doterajších pokračovacích škôl sa musí skôr alebo neskôr učiniť koniec s vyučovaním vo večerných nedeľných hodinách. S akým prospechom môže sledovať vyučovanie učeň po 12 – 13 hodinách práce a ku aký mravným úhonám môže dávať podnet večerné navštevovanie školy, je všeobecne známe. Nedeľné vyučovanie (dopoludnia) potom spôsobuje učňovi, ktorý bol do štrnástich rokov nútený ku pravidelnému navštevovaniu kostola, nemožným akékoľvek plnenie náboženských povinností, trebárs by on sám alebo jeho rodičia a zamestnávateľ si toho priali. Nech sa teda pokračovacie a odborné vyučovanie učňov preloží ako rovnocenný diel celého živnostenského výcviku na denné hodiny všedných dní. Nech sa vedľa učenia u majstra zavedú štátne (zemské) učebné dielne s teoretickým a praktickým vyučovaním, nech sa na všetkých priemyslových školách venuje väčšia starostlivosť dnes nevyhnutnému obchodnému vzdelaniu. Malo by sa podporovať a organizovať cestovanie pokročilejších robotníkov doma i v zahraničí, zbierky umelecko-priemyslové by sa mali učiniť prístupnými a záživnými uskutočňovaním populárnych prednášok, hromadných návštev škôl, živnostenských spolkov a spoločenstiev, aby zmizol ostych prekážajúci prostým skromným živnostníkom alebo robotníkom v kročiť do nádherných akosi aristokratických a tajomných budov, v ktorých podobné zbierky bývajú umiestnené, tým viac, že ani ich zriadenci voči prostým ľuďom nebývajú vždy vzorom ochoty a úslužnosti.

Živnostníci takto vychovaný, budú prístupný i technickému pokroku a združovaniu za účelom spoločného nákupu surovín, výroby alebo odbytu. Požičiavanie strojov, poskytovanie úverov živnostenským družstvám atď. môže až po takejto príprave nadobudnúť väčšieho rozsahu (väčšina strojov dosiaľ zjednaných štátom pre potreby spoločenstva, sú stroje obuvnícke pre zhotovovanie vojenských dodávok). Pokiaľ obmedzuje snem kráľovstva Českého svoju zemskú akciu ku podpore malých živností (pre tento rok bolo daných 10 000 zl.) rovnako ako štát na zaobstarávanie strojov, činí niečo neúplné a dnes predčasné. Stroj pre malovýrobcu nie je vždy ekonomický (odbyt nestačí výrobe, stroj nemôže byť plne využitý), nákladné zariadenia zdravotné a ochranné, všelijaké schvaľovacie komisie a povinnosť k úrazovému poisteniu taktiež zdražujú jeho používanie. Ďalej je tu totožná štátna akcia, na ktorú podľa miery svojej poplatnosti taktiež máme právo a konečne nemáme dosiaľ vlastného technického múzea, ktoré bude pražskou obchodnou komorou aktivované až v roku 1898, a museli by sme pri výbere a skúšaní strojov a výcviku živnostníkov obracať sa v ich používaní na viedenské múzeum. Čo je predovšetkým potrebné podľa nášho názoru, je úplná reforma živnostenského vyučovania a učňovského pomeru, školy, cvičebné dielne, pokračovacie kurzy, múzea, výstavy, prednášky, pokusné stanice, cestovné štipendia, knižnice, povýšenie živnostenského výcviku na akýsi druh štúdia, ktoré povznesie voči doterajšej predpojatosti našu vážnosť skutočnej priemyselnej práce a privedie ku malej ale technicky i komerčne pokiaľ možno dokonalej výrobe i živly s väčším kapitálom a lepším prípravným vzdelaním a nadaním, ktoré doposiaľ z pochopiteľnej obavy pred povestným učením – mučením sa jej vzďaľovali. A reforma táto je práve tak hodná všestrannej podpory všetkých verejných činiteľov, ako povznesenie obecného vzdelania stredných vrstiev obyvateľstva zriaďovaním gymnázií, reálok, vyšších dievčenských škôl a pod.

Autor článku: Dr. Josef Gruber

Článok bol preložený do slovenčiny.

Článok vyšiel v časopise Naše Doba, ročník III, 1896, str. 26 – 34.




SVETOZOR
© Všetky práva vyhradené. All rights reserved