SVETOZOR

Ekonomika a ekonómia     Veda a technika     Filozofia     Príroda    
História     Kultúra a umenie     Zdravie     Školské vedomosti    
Stavebníctvo a architektúra     Naj, naj, naj     Svet     Ostatné     Home

História - informácie a zaujímavosti


Koaličné vojny a Napoleonov postup v rokoch 1800 až 1807 Koaličné vojny a Napoleonov postup v rokoch 1800 až 1807
Prechod zo storočia do storočia sa obvykle deje prirodzene a nenápadne, rovnako ako postup z roka na rok, zo dňa na deň. A predsa prechod z 18. do 19. storočia nebol tak nenápadný. Vo Francúzsku sa odohrala takzvaná veľká revolúcia (1789-1794), ktorá, odstránila neobmedzenú kráľovskú vládu aj ústavnú monarchiu, zriadila demokratickú republiku, o ktorej udržanie bol vo Francúzsku vedený boj (takzvaná prvá koaličná vojna, 1792-1797). Vojna, ktorá svojvoľnosťou francúzskej vlády (direktória) prepukla o dva roky neskôr (takzvaná druhá koaličná vojna, 1799-1801 / 2) a síce s Rakúskom a Ruskom (vodcovia Korsakov a Suvorov), znamenala však už viac než len zabezpečenie republiky. Veď práve vtedy urobil jej vlastne koniec štátnym prevratom syn prostého korzického úradníka, Napoleon Bonaparte, najgeniálnejší vojvodca novej doby, ktorý stál ako prvý   Čítať viac...


Vrcholné obdobie Napoleonovej moci a slávy (1808 – 1811) Vrcholné obdobie Napoleonovej moci a slávy (1808 – 1811)
O Napoleonovi to pekne napísal J. Bidlo: „vedel národ spitý slobodou tak držať na uzde, že sa uspokojil iba so zdanlivými politickými slobodami“. Napoleon nebol len nepremožiteľný vojvodca, ale tiež aj výborný štátnik. V krátkej dobe sa Francúzsko tešilo z poriadku a pokoja, ako dávno nie predtým ani potom. Za veľký čin jeho vlády, hoci bol väčšinou zamestnaný v boji, je považovaný občiansky zákonník (Code civil), ktorý nezostal bez vplyvu na zákonodarstvo ostatných európskych štátov, ďalej je to založenie ceduľovej banky, zriadenie početných moderných štátnych ústavov, ako aj zoštátnenie celého školstva. Priemysel podporoval ochrannými clami a verejnými stavbami, ozdobuje Paríž vynikajúcimi staviteľskými pamiatkami (napr. chrám sv. Magdalény) v osobitnom slohu, ktorý   Čítať viac...


Napoleonove ťaženie do Ruska a koniec Napoleonovej moci Napoleonove ťaženie do Ruska a koniec Napoleonovej moci
Španielsko sa ukázalo byť zapálenou ranou na francúzskom tele. Angličania zakotvený v Portugalsku, udržiavali na španielskych hraniciach pripravené vojsko. A už sa začalo kaziť priateľstvo s Ruskom, ktoré s nedôverou pozorovalo vzrastajúcu moc Poľska a ťažko trpelo kontinentálnou blokádou Anglicka, lebo bolo odrezané od pred tým živého obchodu s Anglickom. Napätie vzrástlo zabránim Oldenburska, ktorému dovtedy vládol cárov príbuzný. Keď potom Rusko (1810), priamo upustilo od protianglickej politiky a spôsobilo vysokými clami na luxusný tovar ťažkú ranu francúzskemu obchodu, Napoleon sa rozhodol Rusko pokoriť vojnou. Možno túžil tiež po tom, aby novými vojnovými úspechmi zastavil rastúcu nespokojnosť vo Francúzsku, kde sa ohlasovala priemyselná a obchodná kríza a ku ktorej sa pridružil aj spor s pápežom, odvedeným do   Čítať viac...


Viedenský kongres a Napoleonov pokus o návrat (1814-1815) Viedenský kongres a Napoleonov pokus o návrat (1814-1815)
Na jeseň 1814 sa vo Viedni konal za kongres, ktorý riešil nadmieru spletité otázky a mal vydať novú mapu Európy po Napoleonovom páde. Kongresu predsedal Metternich, ktorý bol povýšený na knieža. Bolo to slávne zhromaždenie, konané za účasti mnohých panovníkov a slávnych štátnikov. Za Rusko Razumovskij a Nesselrode, za Britániu Wellington a Castlereagh, za Francúzsku Talleyrand a Dalberg, za Prusko Hardanberg a Vil. Humboldt. Počas kongresu sa striedali slávnosti, veselia a radovánky, a stíhal navzájom jedna druhú, ale vo vnútri to vyzeralo úplne inak. Štáty boli zostavované bez prihliadnutia k národnosti, reči a k náboženstvu, bez ohľadu k želaniam národov alebo právam historickým, teda celkom tak, ako predtým postupoval Napoleon. A pri tom sa hovorilo o "neodňateľných   Čítať viac...


České štátne právo v druhej polovici 19. storočia České štátne právo v druhej polovici 19. storočia
Pre legislatívu bol tereziánsky centralizmus neudržateľný. Parlamentarizmus nebol poskytnutý dobrovoľne, ale preto, že inak to už nebolo možné, A ak bol daný parlament, nemohol byť centralistickým, lebo národy, ktoré mali byť ním uspokojené, by ním uspokojené neboli. Tak to chcel októbrový diplom z roku 1860, vytvoriť federalistickú ríšu, a vrátiť sa k základom, ktoré Mária Terézia kedysi opustila. Jeho úvod je uznanie práv uhorskej a českej koruny, a tiež čiara, ktorá bola vedená medzi zemou a ríšou, bolo možno pokladať za dosť vydarenú. Snemom bolo dané úplné a neobmedzené zákonodarné právo, len pre úplne výslovne stanovené prípady bol pohľad zákonodarstva obrátený k centrálnemu parlamentu. Jeho kompetencia nebola nad mieru rozširovaná, ale obmedzená na veľké otázky mocenského postavenia   Čítať viac...


Mária Terézia a jej centralizmus Mária Terézia a jej centralizmus
Na trón Habsburgovcov sa posadila žena, ktorá sa stala jednou z najväčších z pomedzi veľkých žien svetových dejín. Zdalo sa, ako by chcel osud v tejto žene spojiť všetko, čo urobilo Habsburgovcov tak veľkými: húževnatosť, vytrvalosť, nepoddajnosť a bezohľadnosť dlhej rady jej predkov. Proti celému svetu nepriateľov musela obhajovať korunu, ktorú jej Karol VI. v nepochopiteľnej zaslepenosti a dobromyseľnosti chcel zabezpečiť papierovým dohovorom. Ona rástla s nebezpečenstvom a zvykla si ceniť seba samu. Vernosť jej národov a jej čisto ženská slepá viera v dobré právo zachránili, čo sa zachrániť dalo. Stratila len bohaté Sliezsko (ktoré získal Fridrich Veľký), ktoré s ostatnými krajinami koruny českej po dlhé roky financovalo habsburgovskú   Čítať viac...


České štátneho právo v 16. až 18. storočí. České štátneho právo v 16. až 18. storočí
Vzhľadom k histórii českého štátneho práva treba presne rozoznávať tri veci. V prvom rade v histórii znamenalo české štátne právo nerozlučný pomer troch spojených krajín českej koruny, Čiech, Moravy a Sliezska k Habsburskej dynastii. Tento pomer bol roku 1526., 1545. a potom pragmatickou sankciou, ktorá bola prijatá všetkými stavmi krajín českej koruny upravený a tým bolo upevnené jednak dedičné právo dynastie, jednak právo zástupcov krajín koruny českej, pre prípad vymretia dynastie slobodne voliť nového kráľa. Za druhé pomer nezávislých, suverénnych zemí českej koruny v celosti ich k ostatným zemiam ich kráľa a ku iným štátom. Po tretie potom znamená verejné, ústavné právo krajín českej koruny, kompetenciu krajinských snemov a administratívy v týchto troch zemiach a práva koruny voči stavom v zákonodarstve a správe. Najmä v poslednom bode ide   Čítať viac...


Vláda kráľa Ľudovíta XIV Vláda kráľa Ľudovíta XIV vo Francúzsku a jej vplyv na dejiny Európy
Vestfálskym (r. 1648) a pyrenejským (r. 1659) mierom, bol konečne dobojovaný veľký zápas. Dynastia, ktorá tak dlho spela k nadvláde Habsburgovcov nad Európou, bola nútená vzdať sa tohto sna; dvojhlavý orol bol žalostne ošklbaný a roztrhnutý na dve poloviny, z ktorých španielska si odniesla z boja rysy štátu takmer nezahojiteľné, kým rakúska bola odkázaná na to, aby predovšetkým v podunajskej oblasti, mimo doterajšie ohnisko európskej politiky európskej, hľadala svoju budúcnosť. Francúzsko obhájilo zásady nezávislosti suverénnych európskych mocností, ďalší vývoj však ukázal, že vskutku tak urobila len, aby vzápätí sama sa zaodela rúchom porazeného a z obrancu sa náhlym obratom stala útočníkom. V druhej polovici 17. storočia to už nie sú Habsburgovci, ktorí ohrozujú európsku rovnováhu, ale je to francúzsky kráľ Ľudovít XIV., ktorý vnucuje ostatným štátom prevahu svojej moci a snaží sa Francúzsko učiniť dedičom honosného odkazu antického cisárstva.   Čítať viac...


Bojnický zámok Historické fakty o Bojnickom zámku
Bojnický zámok je jedným z najkrajších a najstarších zámkov na Slovensku. Zámok sa nachádza v Trenčianskom kraji. Je postavený na travertínovej kope nad mestom Bojnice. Bojnický zámok má v súčasnosti romantický architektonický vzhľad. Fasáda obytnej veže, ktorá je veľmi členená, tiež aj otvory v hradbách, steny, portály, atiky a rôzne kované detaily sú typické pre romantickú architektúru. Najstaršia písomná zmienka o Bojnickom zámku je z roku 1113, v listine zaborského opátstva. Jedná sa o nepriamu písomnú zmienku. Na listine z roku 1113 sa Bojnice spomínajú ako podhradie, z toho usudzujeme, že už vtedy muselo existovať opevnené sídlo, hrad. Spočiatku to bol drevený hrad. Na kamenný hrad bol prestavaný v trinástom storočí, keď bol vo vlastníctve rodu Poznanovcov. Synovia veľmoža Kazimíra z rodu Poznanovcov sú prvými majiteľmi Bojnického hradu, o ktorých existuje písomný záznam.   Čítať viac...


Národná nespokojnosť Nemcov s panovaním Napoleona v Nemecku Národná nespokojnosť Nemcov s panovaním Napoleona v Nemecku
Národná nespokojnosť Nemcov s panovaním Napoleona v Nemecku, mala väčší význam, než nespokojnosť s napoleonským panstvom v iných častiach Európy. V Nemecku doba veľkých literárnych klasikov priniesla značný vzrast vzdelanosti a jej osamostatnenie od cudzích vplyvov a vzorov. Zreje tu znenáhla aj svieže pochopenie pre svojráznosť plemennú, keď mužovia, ako Herder, začínajú šíriť vieru v tajuplnú silu národného ducha, ktorá jest u každého kmeňa osobitým základom jeho bytosti a vytvára zvláštnym spôsobom jeho jazyk, mravný i právny poriadok, citové sklony a samorastlé ľudové umenie, podmieňujúce tak najmä odlišnosť bojovného Germána od mäkkého Slovana aj pohyblivého Romána. Ale toto poznanie bolo ešte zároveň príliš spútané so záujmom o základné otázky všeľudské a právo individuálneho vývoja vzdelancov. Proti mudrlantstvu osvietenstva, ktoré chcelo spoločnosť ľudskú ovládnuť a povzniesť niekoľkými predpismi všeobecné záväzných humánnosti a malo nepochybný nivelizačný sklon, obhajoval v nemeckej literatúre tej doby slobodu samostatného rozletu jednotlivcov a najmä dvojaký smer.   Čítať viac...


Postavenie malých živnostníkov v Čechách a Rakúsku v roku 1894 Postavenie malých živnostníkov v Čechách a Rakúsku v roku 1894
Živnostenský inšpektori rakúski predložili nedávno zákonodarným zborom a verejnosti jedenástu správu o svojej činnosti v roku 1894. Tak ako predošlá, aj táto správa je bohatým zdrojom poučení o hospodárskych a sociálnych pomerov v priemysle a obchode vôbec, ktorej vadí iba nejednotnosť a nedostatok všeobecného prehľadu, ktorý by hojný materiál v jednotlivých správach uložený stručne a verne v súvislý celok zhrnul. Chceme z tohtoročnej správy zostaviť obraz pomerov v našej malej priemyslovej výrobe a pripojiť potom niektoré názory svoje o povznesenie a budúcnosti malého živnostníctva. Prvý dojem, ktorý zo správ živnostenských inšpektorov získať môžeme, je veľmi smutný, nech ide o Čechy alebo Halič, o Dolné Rakúsko alebo Krajinu, či ide o pracovnú dobu alebo stav dielní, ubytovanie robotníkov nedeľného pokoja tovarišov alebo učňov. Predpisy rádu živnostenského, týkajúce sa ochrany robotníkov, sa nezachovávajú z časti pre nedostatok porozumenia, z väčšej časti však preto, lebo zlé hospodárske postavenie malých živnostníkov presné zachovávanie týchto predpisov takmer vylučuje, čo samotný inšpektori nezriedka priznávajú. V pražskom obvode konštatoval inšpektor že vo väčšine kontrolovaných dielni malých   Čítať viac...


Vznik Rakúsko-Uhorska z pohľadu T. G. Masaryka Vznik Rakúsko-Uhorska z pohľadu T. G. Masaryka
Výňatok z reči predsedu Československej národnej rady, univ. prof. Dr. Tomáša G. Masaryka prednesenej v roku 1917. Ako vzniklo Rakúsko-Uhorsko? Obnovme si niektoré historické spomienky. Rakúsko jestvuje vlastne len od roku 1804, dovtedy boli tri samostatné štáty: Rakúske nemecké provincie (alpské zeme), Čechy a Uhorsko. Pred tým, v roku 1526 spojili sa Čechy s Uhorskom a Rakúskom, spojenie znamenalo, že tri samostatné štáty zvolili si spoločného kráľa: Habsburg bol pánom v nemeckých rakúskych provinciách, bol kráľom českým, a bol kráľom uhorským. Ale Čechy aj Uhorsko boli samostatné, celkom samostatné, len kráľovský rod, dynastia, bola spoločná. Lenže časom, aj to proti právu Habsburgovia pokúšajú sa o centralizáciu týchto troch štátov. Proti tejto nadvláde jedného štátu, totiž Rakúska, vypukla česká revolúcia, ktorá sa skončila bitkou na Bielej Hore v roku 1620. Ale to nebola posledná revolúcia . Ešte v roku 1775 na Morave valašskí sedliaci sa vzbúrili a museli byť potlačení silou.   Čítať viac...


Umelci a umenie na dvore cisára Rudolfa II Umelci a umenie na dvore cisára Rudolfa II
Cisár Rudolf II., patrí k panovníkom, ktorým bola dopriata dosť dlhá doba vlády a života. Jeho otec a predchodca Maximilián II. zasadol na trón v roku 1564 v zrelom veku a za 12 rokov, 12. októbra 1576, sa rozlúčil s tunajším svetom. Rudolf, narodený v roku 1552 sa za života svojho deda Ferdinanda I. zdržiaval vo Viedni, a od svojho 11. roku na španielskom dvore u svojho strýka Filipa II., ktorého sestra Mária bola jeho matkou. Ešte za života svojho otca, po jeho návrate zo Španielska, bol v roku 1572 korunovaný za kráľa uhorského, v roku 1575 za kráľa Českého a toho istého roku sa stal i cisárom rímskym. Po otcovej smrti nastupuje na jeho tróny vo veku 24 rokov; dosiahnuc veku 60 rokov, umiera 20. januára 1612 v Prahe, ktorá bola jeho stálym sídlom. Doba štyroch desaťročí, ktorá uplynula od jeho návratu zo Španielska, bola dobou usilovného pestovania výtvarného umenia, ktoré zaujíma v snahách a náklonnostiach Rudolfových popredné, časom dokonca výhradne miesto. Doba Maximiliánova predala jeho mladosti na tomto poli silný odkaz, zanechal mu veľké nedokončené dielo k dovŕšeniu a prenechala mu aj početné umelecké sily, ktoré pôsobili v službách jeho otca, jeho deda, aj strýka, arcikniežaťa Ferdinanda Tirolského, vo Viedni, v Prahe a Innsbrucku. Ferdinand Tirolský, ktorý tak dlho za svojho otca Ferdinanda I. riadil v Prahe správu kráľovstva a všetky záležitosti umelecké, bol   Čítať viac...






SVETOZOR
© Všetky práva vyhradené. All rights reserved