Svetozor

SVETOZOR

Internetový magazín prinášajúci odborné články s prevažne nadčasovou platnosťou

Kapitál a banky v devätnástom storočí

doc. PhDr. Bedřich Mendl

V devätnástom storočí značne rástol rozsah hospodárskeho obehu, ale zároveň rástla aj intenzita hospodárskeho života. Nálezy nových ložísk zlata (v južnej Afrike a severnej Amerike), a zdokonalenie jeho ťažby (kyanidová metóda) umožnili, že produkcia zlata rástla takým spôsobom, že sa za dvadsať rokov v období 1850 – 1870 vyťažilo viac zlata než za celých dvesto rokov pred tým.

Tiež ťažba striebra rástla podobne a ku prospechu hospodárstva nebolo len to, že drahých kovov pribúdalo, ale aj to, že využitie týchto hodnôt bolo oveľa väčšie. Peniaze už neležali ladom v pokladniciach. Boli zakladané sporiteľne, prvá rakúska sporiteľňa bola založená v roku 1819. Česká sporiteľňa bola založená v roku 1824. Potom podľa vzoru anglických družstiev (Friendly-or Benefit-Societes) v Nemecku H. Schulze-Delitzsch propagoval zriaďovanie svojpomocných záložní a v päťdesiatych rokoch i u nás vznikli už prvé záložne (záložna řemeslníků pražských r. 1850, občanská záložna ve Vlašimi r. 1858). Ešte väčšieho významu nadobudli banky. Najmä ony majú zásluhu na tom, že kapitál, ktorý bolo možné použiť pre hospodárske podnikanie, rástol ešte rýchlejšie než rástla zásoba drahých kovov.

Devätnáste storočie začalo v znamení nedostatku peňazí. Francúzsko sa za revolúcie tomuto snažilo pomôcť poukážkami „asignátmi“ na výnos z predaja konfiškovaných statkov, ale, keď týchto poukážok bolo vydaných príliš veľa, ich cena klesla až na päť percent svojej pôvodnej hodnoty. Tiež odporca Francúzska, Rakúsko bolo nútené vydávať „bankocetle“ a vydalo ich toľko, že v roku 1811 bol vyhlásený úpadok a 500 zlatých bankocetlov muselo byť vymenených za 100 zlatých v novo vydaných „šajnoch“. Ani tieto šajny sa neudržali na hodnote striebra a v roku 1815 platilo 10 zlatých šajnov len toľko, čo tri zlaté vo striebre. Podobne i v Rusku v roku 1810 mali papierové peniaze len pätinu svojej pôvodnej hodnoty a tiež Anglicko malo za vojen nedostatok drahých kovov, takže Anglická banka v roku 1797 zastavila zmieňanie bankoviek, a ak boli bankovky menené, platili menej než striebro. Ale v roku 1821 Anglická banka obnovila výmenu bankoviek v plnom rozsahu a aj inak bola viditeľná prevaha britského finančníctva, takže až do prvej svetovej vojny malo Anglicko po tejto stránke vedenie. Vedľa samotného Anglicka bankami tiež vynikalo Škótsko. Príslovečná šetrnosť Škótov dala od tridsiatych rokov podnet na k zakladaniu početných depozitných bánk a úvery, ktoré tieto banky poskytovali umožnili, že sa v Škótsku rýchlo rozvíjal priemysel, že sa stavali železnice, parníky a boli prevedené nákladné meliorácie pôdy. V roku 1800 bola založená Banque de France a v roku 1816 Národná banka rakúska, ale úlohou týchto bánk bolo požičiavať štátu. Až neskôr i na pevnine nasledovali banky, ktoré mali úvermi podporovať priemysel: v roku 1822 bola v Holandsku založená Société générale pour favoriser l'industrie nationale, v roku 1835 po oslobodení Belgicka Banque Belge. Preto v prvej polovici devätnásteho storočia väčší vplyv než banky mali bankári. Z nich asi najznámejší boli Rothschildovci, ktorí sa z rodného frankfurtského domu rozišli do štyroch hlavných miest západnej a strednej Európy: Londýna, Paríža, Viedne a Neapola. Rothschildovci financovali napríklad stavby najstarších železníc, bolo by ich možné v Európe nazvať prvými železničnými kráľmi.


Mayer Carl von Rothschild, nemecký bankár

Mayer Carl von Rothschild (1820 - 1886), nemecký bankár.


Uprostred storočí zavládol i na pevnine v odbore bankovníctva nový ruch. Jeho východiskom bol najmä Paríž, kde bratia Pereirovia založili veľkú banku (Société Générale du Crédit mobilier), ktorej cieľom bolo poskytovať produktívny úver a zlomiť monopol veľkých bankárov. Crédit Mobilier sa neuspokojoval s pasívnou úlohou dovtedajších bánk, ale tvorivo zasahoval do hospodárskeho vývoja. Úvery, ktoré poskytoval, dali možnosť i popud k nebývalému rozvoju železníc nie len vo Francúzsku, ale i v mnohých iných štátoch od Španielska po Rusko. Podobným spôsobom táto banka podporovala i stavbu prieplavov, plynárni a stavebných podnikov. Pre zvláštne potreby priemyslu bola v Paríži v roku 1849 založená banka Comptoir ďEscompte, a ešte väčší význam mala čoskoro pôvodne lokálna banka, zriadená arci v mieste veľkého priemyslu a finačných tradíc Crédit Lyonnais. V roku 1852 bola zriadená tiež v Paríži zriadená zvláštna banka pre hypotekárne úvery, Crédit Foncier.

Rozvoj bánk vo Francúzsku dal podnet k zakladaniu bánk i v iných krajinách a tiež i v našich krajinách. Podľa príkladu Crédit Foncier boli zakladané hypotekárne banky, u nás v roku 1864 Hypotekárna banka kráľovstva Českého. Príklad eskomptných bank bol napodobený zriadením Dolnorakúskej eskomptnej banky vo Viedni, po ktorej nasledovala Česká eskomptná banka v Prahe. Úspech Crédit Mobilier dal popud k tomu, že v roku 1855 bola vo Viedni (arci za účasti Rothschildovcov) založená K.k. priv. ósterreichische Krediianstalt. Najstaršie banky v Rakúsku boli založené vo Viedni a tiež tie z nich, ktoré boli zriadené v Prahe, pôvodne neboli České. Až v roku 1868 došlo ku založeniu skutočne českej banky, bola to Živnostenská banka pre Čechy a Moravu v Prahe. Banka bola založená na podklade menších úverových organizácii (svojpomocných záložní) a podľa vtedajších pomerov v českom národe bolo jej hlavnou úlohou poskytovať úvery remeselníkom a menším kupcom. Ale Živnostenská banka čoskoro vstúpila do styku s cukrovarským priemyslom a menšou mierou i iným priemyslom. Preto, keď bola prekonaná cukrová kríza osemdesiatych rokov a keď na konci devätnásteho storočia vyrástol nový český priemysel a i staršie podniky prechádzali do českých rúk, mala Živnostenská banka na tomto rozvoji značný podiel i zásluhu. V roku 1891 bola zriadená Zemská banka království Českého, na konci storočia sa zvýšil počet bánk v našich krajinách a českých podnikov medzi nimi. Niektoré sa stali významnými hospodárskymi činiteľmi nie len doma, ale aj za hranicami, najmä v slovanských krajinách. Pokiaľ trvalo habsburské mocnárstvo, mala Viedeň i na hospodárskom poli prevahu. Ale rozvoj českého hospodárstva túto závislosť uvoľňoval a preto je možné povedať, že rozvoj českého bankovníctva, pracujúc na hospodárskej nezávislosti, pripravoval i politické oslobodenie národa a pomohol v roku 1918 k prechodu do samostatného štátu.

Rozvoj bank mal na hospodárskych pokrokoch devätnásteho storočia veľký podiel. Keďže predtým mohol každý podnikať len toľko, na čo jeho majetok stačil, rozvojom bánk, úverom, ktoré poskytovali, sa to zmenilo. Podnikateľ sa mohol odvážiť podnikov, na ktoré by jeho vlastné peniaze nestačili. Mohol zaobstarávať pre svoju továreň nákladné stavby a stroje a mohol vo svojom hospodárstve prevádzať nákladné investície. Úver pripúšťal nákladné podniky, dokonca k ním nabádal, lebo učil odhadovať budúce zisky, počítať s nimi a stupňovať ich. Nebolo potrebné mať peniaze, stačilo mať dôveru tých, čo peniaze majú alebo sa o ne starajú. Rozvoj akciových spoločností umožňoval, že i menej majetný mohol podnikať a ako riaditeľ alebo správna rada mať vplyv na spoločné podniky. V dôsledku toho dochádzalo k oveľa účelnejšiemu výberu vedúcich osôb a tento výber mal pochopiteľne pre rozvoj hospodárstva nesmierny význam. Pretože vývoj sa nedeje sám, sú to noví ľudia, ktorí ho tvoria, je to nový duch, ktorý tých ľudí oživuje.



Autor tohto článku Bedřich Mendl bol českým historikom a prvým profesorom hospodárskych dejín na Univerzite Karlovej v Prahe. Narodil sa 29. augusta 1892 v Březanech u Českého Brodu. Narodil do židovskej rodiny, ale v dospelosti sa nechal pokrstiť. Do základnej školy nastúpil v roku 1898 na všeobecnú chlapčenskú školu U Najsvätejšej Trojice. Po absolvovaní piatich tried všeobecnej školy odišiel študovať na c. k. Gymnázium v Prahe v Žitné ulici, kde tiež v roku 1911 zmaturoval s vyznamenaním. V akademickom roku 1911/1912 začal štúdium kombinácie odborov dejepis a zemepis na Filozofickej fakulte Karlo-Ferdinandovej univerzity v Prahe. Akademický rok 1912/1913 strávil Mendl vo Viedni, kde navštevoval prípravný kurz Ústavu pre rakúsky dejezpyt a špecializoval sa na štúdium paleografie. Potom opäť pokračoval v štúdiu v Prahe na Filozofickej fakulte, ktoré ukončil v novembri 1915 doktorským skúškami z odboru českých dejín a pomocných vied historických. Pripravoval sa aj na pedagogickú skúšku z dejepisu a Filozofickej propedeutiky, ako hlavných predmetov, a zemepisu, predmetu vedľajšieho. Hlavné predmety splnil veľmi dobre, ale skúšku zo zemepisu musel opakovať. V roku 1917 bol potom uznaný spôsobilým vyučovať filozofiu, dejepis a zemepis na vyšších stredných školách, od roku 1919 mohol oficiálne vyučovať obchodný dejepis a zemepis. V roku 1916 prijal Bedřich Mendl miesto zastupujúceho učiteľa na obchodnej akadémii v meste Hořice. V auguste roku 1920 bol menovaný adjunktom Československého štátneho historického ústavu vydavateľského. V roku 1927 sa stal PhDr. Mendl súkromným docentom Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej pre odbor hospodársky dejepis stredného a nového veku. V roku 1931 bol schválený návrh na zriadenie novej stolice pre hospodárske a sociálne dejiny, ktorých dôležitosť na poli medzinárodnej vedy rástla. Vďaka svojej kvalifikácii bol Bedřich Mendl postavený do čela tejto stolice a zároveň bol navrhnutý na vymenovanie za mimoriadneho profesora všeobecných dejín hospodárskych a sociálnych. Tento návrh však s finančných dôvodov nebol schválený. Mendl bol ochotný zotrvať vo svojej pôvodnej funkcii bez nároku na osobitnú náhradu viesť pravidelné prednášky a semináre v odbore hospodárskych a sociálnych dejín. Prezident republiky vymenoval súkromného docenta PhDr. Bedřicha Mendla bezplatným mimoriadnym profesorom všeobecných dejín hospodárskych a sociálnych na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe 31. júla 1934. Bedřich Mendl sa narodil do židovskej rodiny, ale v dospelosti sa nechal pokrstiť. Krst v očiach okupantov nezmenil jeho rasový pôvod. Bedřich Mendl, ako kresťan a Čech s židovskými koreňmi, sa stal v štátnej službe nežiaducim a musel z rozhodnutia vlády odísť z učiteľskej funkcie na Filozofickej fakulte na neplatenú dovolenku. V marci 1940 bol výnosom Ministerstva školstva a národnej osvety poslaný na trvalý odpočinok a bolo ukončené jeho členstvo v Kráľovskej českej spoločnosti náuk. 24. septembra 1940 napísal Bedřich Mendl list na rozlúčku a predávkoval sa liekmi na spanie. Zomrel 28. septembra 1940. Pohreb sa konal 5. októbra 1940, pochovaný je na cintoríne u sv. Matěje nad Šárkou. Text tohto článku pochádza z roku 1931, teda z doby keď bol súkromným docentom.