SVETOZOR

Internetový magazín prinášajúci odborné články s prevažne trvalou alebo dlhodobou platnosťou

peniaze

Peniaze - staré mince.


História peňazí

JUDr. Alois Rašín

Peniaze vznikajú vždy až na vyššom stupni hospodárskeho rozvoja, keď zmien je veľmi veľa a keď sa zmieňa rôzne zbožie v rôznych, často vzdialených krajinách. Tu prirodzene vznikajú ťažkosti nie len vtom, že oba zmieňajúci musia mať práve potrebu statkov, ktoré sa majú zmieňať, určených čo do akosti a množstva (zmieňajúci chce namiesto obilia získať kože) a musí sa hľadať, ale taktiež preto, že úžitkovú hodnotu rôzne oceňujú. Tým dochádzalo k tomu, že jeden dostal nad potrebu iných statkov za svoj statok a podľa toho hodnotil (za kravu dostal plátno) a musel sa starať o odbyt prebytku.

Preto ľudia vyhľadávali statok, ktorého úžitková hodnota bola všeobecne známa, a približne rovnako vysoko určovaná hospodárskymi zvykmi a skúsenosťami. Na tomto všeobecnom uznaní záleží najviac, nie na tom, aký je to predmet. U loveckých národov to boli kože, u pastierskych národov to bol dobytok, u prímorských ozdobné mušle, slúžiace inak na ozdobu. Tým bolo prevádzané v istých miestnych okruhoch iné prevádzanie zmeny: nezmenený predmet za predmet, ale za toto všeobecne uznávané menidlo a a až zaň si zadovážil ten, kto ho obdŕžal, to čo potreboval. Z jedného obchodu sa stali v skutočnosti dva.

Čím viac sa okruh zmeny rozširoval jak zemepisne, tak čo do počtu predmetov, hľadal sa statok, ktorý by bol ľahko prenositeľný, vždy rovnakej akosti, dokonale deliteľný (a to tak, že by delením nijako nestrácal na hodnote) vzhľadom k svojmu objemu relatívne značnej zmennej hodnoty, a tiež, ak sa ho používa k iným spotrebným účelom, značnej, všeobecne uznávanej hodnoty.

Ak prihliadneme k týmto potrebným vlastnostiam, vidíme, že v najväčšej a najdokonalejšej miere ich majú drahé kovy, a z nich hlavne zlato a striebro. Sú vždy rovnakej akosti, nie je viac druhov rýdzeho zlata a striebra, sú dokonale deliteľne a ľahko sa opäť dajú zliať, majú uznanú zmennú hodnotu a slúžiac k ozdobám a šperkom, zlato sa používa v elektrotechnike ako výborný vodič, a majú aj iné uplatnenie, čím tiež majú značnú spotrebnú hodnotu. Nekazia sa, nehrdzavejú, nemenia sa prírodnými vplyvmi, málo sa opotrebovávajú a tým sa môžu za storočia nahromadiť vo veľkom množstve, takže ročný prírastok nepôsobí rušivo na kolísanie hodnoty týchto drahých kovov a ak sa to stane, pozvoľne sa vyrovnáva. Veľmi ľahká prenosnosť týchto kovov má za následok, že môžu byť ľahko prenesené z trhu na trh vo veľkých hodnotách a tým sa tvorí na všetkých trhoch rovnaká trhová svetová cena a tým sa umožňuje jednotné hodnotenie zbožia.

Peniaze nie sú iba uznaným zmenným prostriedkom, ale tiež všeobecne uznanou mierou hodnôt a platidlom prevzatých záväzkov. Sú dokonca niektorí ekonómovia, ktorí tvrdia, že peniaze vznikli najprv ako platidlo (vojnové pokuty, odvádzanie poplatkov podrobeného alebo závislého kmeňa panujúcemu).

Keď vznikol štát, určil, v čom majú byť vyplácané platy, nakoniec prehlásil nejaký statok za zákonné platidlo, ktorým sa každý môže zbaviť určitého záväzku, a nariadil, že všetci občania toto platidlo musia prijímať v určitej hodnote, dodal peniazom nútený obeh.

Štát síce môže za platidlo prehlásiť akýkoľvek statok, ale úspech môže mať toto ustanovenie len vtedy, ak obyvateľstvo má dôveru v zmennú, nemenlivú hodnotu statku prehláseného za zákonné platidlo, zmenný prostriedok, a mieru hodnôt.

Ak za takéto platidlo prehlási zlato určito stanovenej hmotnosti, každý vie, že tento kus zlata môže kedykoľvek trebárs v inom štáte vymeniť za rovnako ťažký zlatý peniaz a nakúpiť zaň to isté množstvo statkov, ako vlastný občan tohto štátu. Okrem toho môže zlaté mince použiť ku zhotoveniu retiazky k hodinkám a iného šperku a vie, že za tento šperk dostane vždy najmenej toľko zlatých mincí, koľko je v ňom obsiahnutého zlata. Tu platidlo, kovové peniaze majú svoju vlastnú vnútornú hodnotu a štát poveruje len (razením) váhu v minci obsiahnutého zlata a jeho rýdzosť, alebo množstvo zmiešania s inými kovmi.

Ak teda peniaze záležia len na dôvere obecenstva bez vlastnej vnútornej hodnoty, je kolísanie ich hodnoty časté a často veľmi rýchle a prevratné a má neblahý vplyv na ceny.

Zavedenie peňazí malo ohromný vplyv na všetko hospodárstvo. Všetko sa vyjadrovalo v peniazoch. Kalkulácia sa dala previesť presne. Bolo umožnené účtovníctvo. Pozemky, továrne, stroje, nástroje, mzda, cena zbožia, pohľadávky sa vyjadrovali v peniazoch, dala previesť úvaha, v peniazoch vypočítať zisk a stratu. Výnosnosť podniku sa už neodhadovala ale vypočítala. Výrobné náklady sa presne určili, taktiež ceny sa dali presne vyjadriť a oznámiť, ich klesanie a stúpanie bolo jasné, pretože meradlo bolo rovnaké. Všetok kapitál sa vyjadruje v peniazoch (inak peniaze nie sú národohospodársky kapitál, ale sú len prostriedok k získaniu výrobného a zárobkového kapitálu). Taktiež úver je oveľa ľahší. Veriteľ si ľahšie odhadne v peniazoch imanie dlžníka, dostane pôžičku späť v peniazoch, teda v statkoch rovnakej hodnoty a akosti; veriteľ i dlžník si môžu vypočítať, či bude úver výnosný pri žiadanej odmene vo forme úroku, a taktiež to môžu kontrolovať.

Táto veľká dôležitosť peňazí v obchodnom hospodárstve viedla prirodzene k tomu, že štáty sa všetkou svojou mocou snažili upraviť peňažné pomery zákonnou úpravou meny či valuty.

Štát previedol na seba z miest a šľachty mincové privilégium, čiže výhradné razenie mincí a úpravu mincovej sústavy, zaviedol papierové peniaze, platobným prostriedkom nahrádzajúcim peniaze poskytol zvláštnu ochranu.