SVETOZOR

Ekonomika a ekonómia     Veda a technika     Filozofia     Príroda     Naj, naj, naj     Svet
Stavebníctvo     Zdravie     História     Kultúra a umenie     Školské vedomosti     Ostatné     Home

SVETOZOR - Poznatky a udalosti z histórie a súčasnosti


NAJNOVŠIE ČLÁNKY


Umelci a umenie na dvore cisára Rudolfa II Umelci a umenie na dvore cisára Rudolfa II
Cisár Rudolf II., patrí k panovníkom, ktorým bola dopriata dosť dlhá doba vlády a života. Jeho otec a predchodca Maximilián II. zasadol na trón v roku 1564 v zrelom veku a za 12 rokov, 12. októbra 1576, sa rozlúčil s tunajším svetom. Rudolf, narodený v roku 1552 sa za života svojho deda Ferdinanda I. zdržiaval vo Viedni, a od svojho 11. roku na španielskom dvore u svojho strýka Filipa II., ktorého sestra Mária bola jeho matkou. Ešte za života svojho otca, po jeho návrate zo Španielska, bol v roku 1572 korunovaný za kráľa uhorského, v roku 1575 za kráľa Českého a toho istého roku sa stal i cisárom rímskym. Po otcovej smrti nastupuje na jeho tróny vo veku 24 rokov; dosiahnuc veku 60 rokov, umiera 20. januára 1612 v Prahe, ktorá bola jeho stálym sídlom. Doba štyroch desaťročí, ktorá uplynula od jeho návratu zo Španielska, bola dobou usilovného pestovania výtvarného umenia, ktoré zaujíma v snahách a náklonnostiach Rudolfových popredné, časom dokonca výhradne miesto. Doba Maximiliánova predala jeho mladosti na tomto poli silný   Čítať viac...


Počiatky gréckej filozofie Počiatky gréckej filozofie
Dá sa povedať, že grécka filozofia bola samostatná a vzápätí univerzálna, opierajúc sa o vlastné duševné nadanie a rozumovú dispozícii gréckeho národa. Pomery hospodárske, obchodné, kultúrne, nedostatok náboženskej dogmatiky a cirkevnej organizácie aj živý etický zmysel, vzápätí prebudený v gréckom národe, to všetko vytvorilo priaznivé ovzdušie pre filozofiu. Hlavne však pomery spoločenské a politické vzápätí podporovali vznik a rozvoj filozofie v Grécku a tiež podmieňovali jej istú prvotnú tvárnosť. Obchodom sa v maloázijských mestách nahromadilo veľké bohatstvo, vďaka čomu bolo postarané s dostatkom o hmotné a praktické potreby občanov, a tak bola vytvorená možnosť oddávať sa otázkam teoretickým. Náboženstvo nebolo jednotlivcom na prekážku v možnosti dochádzať ku vlastným názorom o záhadách sveta. Štát možno spočiatku mohol zo začiatku spôsobovať isté prekážky, ale s politickým rozvojom i ten postupne strácal svoju bývalú neobmedzenú moc a občanom bola dopriavaná značná miera individuálnej slobody a voľnosti. Už v siedmom a šiestom storočí pred naším   Čítať viac...


Parná lokomotíva na prehriatu paru Parná lokomotíva na prehriatu paru
Konštrukcia tejto lokomotívy je veľmi dobre do podrobností premyslená. Lokomotíva má dve osi spojené a vpredu dvojosí podvozok; má dva parné valce na jednoduchú expanziu, je teda dvojvalcová. Najzaujímavejšia časť, ktorou sa líši od ostatných lokomotív, je prehrievač, ktorý je umiestnený v dymnici, ktorým sa zvýši teplota nasýtenej pary, ktorá prichádza z kotla, o 100 ° C, bez toho aby sa zvýšil jej tlak. Prehrievač je Schmidtovej sústavy. Skladá sa z veľkej rúry, umiestnenej vodorovne v ležatom kotle. Táto rúra spája pec s dymnicou, kde ústi do zvláštneho rezerváru, ktorý jest usporiadaný sústredne s plášťom dymnice. Jedna časť horúcich dymových plynov, ktoré sa vyvinuli spálením uhlia na rošte v peci, prechádza vodorovnú rúrou a rezervoár v dymnici a odchádza konečne do komína otvormi, ktorých veľkosť sa dá regulovať podľa teploty prehriatia. Horúce dymové plyny pretekajúce sústredným rezervoárom v dymnici prúdia okolo a pozdĺž ohýbaných trubiek, ktorými sa prevádza   Čítať viac...


Koaličné vojny a Napoleonov postup v rokoch 1800 až 1807 Koaličné vojny a Napoleonov postup v rokoch 1800 až 1807
Prechod zo storočia do storočia sa obvykle deje prirodzene a nenápadne, rovnako ako postup z roka na rok, zo dňa na deň. A predsa prechod z 18. do 19. storočia nebol tak nenápadný. Vo Francúzsku sa odohrala takzvaná veľká revolúcia (1789-1794), ktorá, odstránila neobmedzenú kráľovskú vládu aj ústavnú monarchiu, zriadila demokratickú republiku, o ktorej udržanie bol vo Francúzsku vedený boj (takzvaná prvá koaličná vojna, 1792-1797). Vojna, ktorá svojvoľnosťou francúzskej vlády (direktória) prepukla o dva roky neskôr (takzvaná druhá koaličná vojna, 1799-1801 / 2) a síce s Rakúskom a Ruskom (vodcovia Korsakov a Suvorov), znamenala však už viac než len zabezpečenie republiky. Veď práve vtedy urobil jej vlastne koniec štátnym prevratom syn prostého korzického úradníka, Napoleon Bonaparte, najgeniálnejší vojvodca novej doby, ktorý stál ako prvý   Čítať viac...


Vrcholné obdobie Napoleonovej moci a slávy (1808 – 1811) Vrcholné obdobie Napoleonovej moci a slávy (1808 – 1811)
O Napoleonovi to pekne napísal J. Bidlo: „vedel národ spitý slobodou tak držať na uzde, že sa uspokojil iba so zdanlivými politickými slobodami“. Napoleon nebol len nepremožiteľný vojvodca, ale tiež aj výborný štátnik. V krátkej dobe sa Francúzsko tešilo z poriadku a pokoja, ako dávno nie predtým ani potom. Za veľký čin jeho vlády, hoci bol väčšinou zamestnaný v boji, je považovaný občiansky zákonník (Code civil), ktorý nezostal bez vplyvu na zákonodarstvo ostatných európskych štátov, ďalej je to založenie ceduľovej banky, zriadenie početných moderných štátnych ústavov, ako aj zoštátnenie celého školstva. Priemysel podporoval ochrannými clami a verejnými stavbami, ozdobuje Paríž vynikajúcimi staviteľskými pamiatkami (napr. chrám sv. Magdalény) v osobitnom slohu, ktorý   Čítať viac...


Napoleonove ťaženie do Ruska a koniec Napoleonovej moci Napoleonove ťaženie do Ruska a koniec Napoleonovej moci
Španielsko sa ukázalo byť zapálenou ranou na francúzskom tele. Angličania zakotvený v Portugalsku, udržiavali na španielskych hraniciach pripravené vojsko. A už sa začalo kaziť priateľstvo s Ruskom, ktoré s nedôverou pozorovalo vzrastajúcu moc Poľska a ťažko trpelo kontinentálnou blokádou Anglicka, lebo bolo odrezané od pred tým živého obchodu s Anglickom. Napätie vzrástlo zabránim Oldenburska, ktorému dovtedy vládol cárov príbuzný. Keď potom Rusko (1810), priamo upustilo od protianglickej politiky a spôsobilo vysokými clami na luxusný tovar ťažkú ranu francúzskemu obchodu, Napoleon sa rozhodol Rusko pokoriť vojnou. Možno túžil tiež po tom, aby novými vojnovými úspechmi zastavil rastúcu nespokojnosť vo Francúzsku, kde sa ohlasovala priemyselná a obchodná kríza a ku ktorej sa pridružil aj spor s pápežom, odvedeným do   Čítať viac...


Viedenský kongres a Napoleonov pokus o návrat (1814-1815) Viedenský kongres a Napoleonov pokus o návrat (1814-1815)
Na jeseň 1814 sa vo Viedni konal za kongres, ktorý riešil nadmieru spletité otázky a mal vydať novú mapu Európy po Napoleonovom páde. Kongresu predsedal Metternich, ktorý bol povýšený na knieža. Bolo to slávne zhromaždenie, konané za účasti mnohých panovníkov a slávnych štátnikov. Za Rusko Razumovskij a Nesselrode, za Britániu Wellington a Castlereagh, za Francúzsku Talleyrand a Dalberg, za Prusko Hardanberg a Vil. Humboldt. Počas kongresu sa striedali slávnosti, veselia a radovánky, a stíhal navzájom jedna druhú, ale vo vnútri to vyzeralo úplne inak. Štáty boli zostavované bez prihliadnutia k národnosti, reči a k náboženstvu, bez ohľadu k želaniam národov alebo právam historickým, teda celkom tak, ako predtým postupoval Napoleon. A pri tom sa hovorilo o "neodňateľných   Čítať viac...


České štátne právo v druhej polovici 19. storočia České štátne právo v druhej polovici 19. storočia
Pre legislatívu bol tereziánsky centralizmus neudržateľný. Parlamentarizmus nebol poskytnutý dobrovoľne, ale preto, že inak to už nebolo možné, A ak bol daný parlament, nemohol byť centralistickým, lebo národy, ktoré mali byť ním uspokojené, by ním uspokojené neboli. Tak to chcel októbrový diplom z roku 1860, vytvoriť federalistickú ríšu, a vrátiť sa k základom, ktoré Mária Terézia kedysi opustila. Jeho úvod je uznanie práv uhorskej a českej koruny, a tiež čiara, ktorá bola vedená medzi zemou a ríšou, bolo možno pokladať za dosť vydarenú. Snemom bolo dané úplné a neobmedzené zákonodarné právo, len pre úplne výslovne stanovené prípady bol pohľad zákonodarstva obrátený k centrálnemu parlamentu. Jeho kompetencia nebola nad mieru rozširovaná, ale obmedzená na veľké otázky mocenského postavenia   Čítať viac...


Mária Terézia a jej centralizmus Mária Terézia a jej centralizmus
Na trón Habsburgovcov sa posadila žena, ktorá sa stala jednou z najväčších z pomedzi veľkých žien svetových dejín. Zdalo sa, ako by chcel osud v tejto žene spojiť všetko, čo urobilo Habsburgovcov tak veľkými: húževnatosť, vytrvalosť, nepoddajnosť a bezohľadnosť dlhej rady jej predkov. Proti celému svetu nepriateľov musela obhajovať korunu, ktorú jej Karol VI. v nepochopiteľnej zaslepenosti a dobromyseľnosti chcel zabezpečiť papierovým dohovorom. Ona rástla s nebezpečenstvom a zvykla si ceniť seba samu. Vernosť jej národov a jej čisto ženská slepá viera v dobré právo zachránili, čo sa zachrániť dalo. Stratila len bohaté Sliezsko (ktoré získal Fridrich Veľký), ktoré s ostatnými krajinami koruny českej po dlhé roky financovalo habsburgovskú   Čítať viac...


České štátneho právo v 16. až 18. storočí. České štátneho právo v 16. až 18. storočí.
Vzhľadom k histórii českého štátneho práva treba presne rozoznávať tri veci. V prvom rade v histórii znamenalo české štátne právo nerozlučný pomer troch spojených krajín českej koruny, Čiech, Moravy a Sliezska k Habsburskej dynastii. Tento pomer bol roku 1526., 1545. a potom pragmatickou sankciou, ktorá bola prijatá všetkými stavmi krajín českej koruny upravený a tým bolo upevnené jednak dedičné právo dynastie, jednak právo zástupcov krajín koruny českej, pre prípad vymretia dynastie slobodne voliť nového kráľa. Za druhé pomer nezávislých, suverénnych zemí českej koruny v celosti ich k ostatným zemiam ich kráľa a ku iným štátom. Po tretie potom znamená verejné, ústavné právo krajín českej koruny, kompetenciu krajinských snemov a administratívy v týchto troch zemiach a práva koruny voči stavom v zákonodarstve a správe. Najmä v poslednom bode ide   Čítať viac...


Vláda kráľa Ľudovíta XIV Vláda kráľa Ľudovíta XIV vo Francúzsku a jej vplyv na dejiny Európy
Vestfálskym (r. 1648) a pyrenejským (r. 1659) mierom, bol konečne dobojovaný veľký zápas. Dynastia, ktorá tak dlho spela k nadvláde Habsburgovcov nad Európou, bola nútená vzdať sa tohto sna; dvojhlavý orol bol žalostne ošklbaný a roztrhnutý na dve poloviny, z ktorých španielska si odniesla z boja rysy štátu takmer nezahojiteľné, kým rakúska bola odkázaná na to, aby predovšetkým v podunajskej oblasti, mimo doterajšie ohnisko európskej politiky európskej, hľadala svoju budúcnosť. Francúzsko obhájilo zásady nezávislosti suverénnych európskych mocností, ďalší vývoj však ukázal, že vskutku tak urobila len, aby vzápätí sama sa zaodela rúchom porazeného a z obrancu sa náhlym obratom stala útočníkom. V druhej polovici 17. storočia to už nie sú Habsburgovci, ktorí ohrozujú európsku rovnováhu, ale je to francúzsky kráľ Ľudovít XIV., ktorý vnucuje ostatným štátom prevahu svojej moci a snaží sa Francúzsko učiniť dedičom honosného odkazu antického cisárstva.   Čítať viac...


Národná nespokojnosť Nemcov s panovaním Napoleona v Nemecku Národná nespokojnosť Nemcov s panovaním Napoleona v Nemecku
Národná nespokojnosť Nemcov s panovaním Napoleona v Nemecku, mala väčší význam, než nespokojnosť s napoleonským panstvom v iných častiach Európy. V Nemecku doba veľkých literárnych klasikov priniesla značný vzrast vzdelanosti a jej osamostatnenie od cudzích vplyvov a vzorov. Zreje tu znenáhla aj svieže pochopenie pre svojráznosť plemennú, keď mužovia, ako Herder, začínajú šíriť vieru v tajuplnú silu národného ducha, ktorá jest u každého kmeňa osobitým základom jeho bytosti a vytvára zvláštnym spôsobom jeho jazyk, mravný i právny poriadok, citové sklony a samorastlé ľudové umenie, podmieňujúce tak najmä odlišnosť bojovného Germána od mäkkého Slovana aj pohyblivého Romána. Ale toto poznanie bolo ešte zároveň príliš spútané so záujmom o základné otázky všeľudské a právo individuálneho vývoja vzdelancov. Proti mudrlantstvu osvietenstva, ktoré chcelo spoločnosť ľudskú ovládnuť a povzniesť niekoľkými predpismi všeobecné záväzných humánnosti a malo nepochybný nivelizačný sklon, obhajoval v nemeckej literatúre tej doby slobodu samostatného rozletu jednotlivcov a najmä dvojaký smer.   Čítať viac...


Neoddeliteľná spojitosť času, priestoru a hmoty Neoddeliteľná spojitosť času, priestoru a hmoty
Najprv si musíme povedať niečo o tom, čo je to priestor. Náš svet sa nachádza v trojrozmernom priestore. To znamená že v našom priestore môžu byť na seba v jenom bode kolmé maximálne tri priamky. Dokážeme si predstaviť aj jednorozmerný priestor, ako priamku na ktorej stoja čísla, tie môžu byť zaradené podľa veľkosti, a smerovať od najmenších záporných čísel, cez nulu, až po najväčšie kladné čísla. Dvojrozmerný priestor si najlepšie dokážeme predstaviť ako plochu na papieri, kde môžu byť na seba kolmé v jednom bode maximálne dve priamky. V matematike v takomto priestore dokážeme zobraziť graf kvadratickej funkcie. Na to aby sme dokázali v matematike zobraziť polohu komplexných čísel, potrebujeme trojrozmerný priestor. Teoreticky môžeme v matematike vytvoriť aj štvorrozmerný priestor a ľubovoľne n-rozmerný priestor. V týchto priestoroch potom môžeme napríklad zobrazovať polohu hyperkomplexných čísel. V geometrii používame termín euklidovský priestor, ktorý pri vyučovaní matematiky na základných a stredných školách je buď dvojrozmerný pre rovinné útvary: štvorec, obdĺžnik, trojuholník, mnohouholník, kruh, atď., alebo trojrozmerný pre priestorové útvary: kocka, kváder, guľa, ihlan, atď. Postupným zovšeobecnením euklidovského priestoru si ale dokážeme predstaviť a popísať aj priestory vyšších dimenzii, v ktorých platia rovnaké Euklidové axiómy. V Štvorrozmernom priestore môžu byť na seba v jednom bode kolmé štyri priamky, to si síce nedokážeme predstaviť, ale matematicky takýto priestor vieme dobre popísať. A to nie len štvorrozmerný priestor, ale aj priestor s ľubovoľným množstvom rozmerov. To je tá úžasná schopnosť matematiky, popísať niečo, načo naša predstavivosť nestačí.   Čítať viac...


Cesty filozofie a vedy Cesty filozofie a vedy
Záhada, aký zmysel má život, čo som, prečo žijem, trápi viac či menej všetkých ľudí. Ale filozofa tieto otázky trápia oveľa viac. Odpočívaš niekde na okraji lesa a dívaš sa na oblohu. A náhle si uvedomíš, že sa dívaš na desivé, hrozné nekonečno bez konca. Čo je človek voči nemu? A premýšľaš a tvoje myšlienky sa zastavia, zdá sa ti, vžiješ sa do okamihu, že umieraš, že ležíš na smrteľnej posteli, že za chvíľu nebudeš. Mráz zdesenia, prebehne ti telom ľadová a hneď páliaca iskra. Smrť! Čo je človek a čo jeho dielo? Čo je proti tejto najstrašnejšej z najstrašnejších záhad, smäd na púšti? Nemáš odpoveď a musíš ju nájsť, musíš sa napiť. Tak sa rodí filozof. A načo sa podíva, má od tejto chvíle inú farbu, iný zmysel, na všetkom je strašidelný otáznik. Tak sa zachvela aj moja bytosť. Začal som študovať filozofov, ktorých rady začal: Tolstoj, Schopenhauer, Kant, Bergson. Na prírodu, život človeka, celú existenciu môžeme sa dívať z troch pohľadov: I. Čo je váš život, čo sú veci navôkol? Teda akosi štatisticky. Na túto otázku, zdá sa vám, odpovedajú prírodné vedy, najlepšie dokážu popísať prírodné pochody a udalosti. Tak sa za určitých podmienok dedičnosti prírodne narodíš, tak žiješ, tak trávi tvoj žalúdok, tak starnú tvoje nervy, tak umieraš. Pravej tak vám popisujú filozofické vedy, ako myslíte, podľa logických zákonov, ako asociačne získavaš skúsenosti, ako logicky myslíš a máš myslieť. Pokiaľ nie si filozof, príliš ťa netrápia záhady, stačí ti, že vieš, že keď odosielaš telegram, telegram dôjde, pretože elektrina si nepopletie   Čítať viac...


Postavenie malých živnostníkov v Čechách a Rakúsku v roku 1894 Postavenie malých živnostníkov v Čechách a Rakúsku v roku 1894
Živnostenský inšpektori rakúski predložili nedávno zákonodarným zborom a verejnosti jedenástu správu o svojej činnosti v roku 1894. Tak ako predošlá, aj táto správa je bohatým zdrojom poučení o hospodárskych a sociálnych pomerov v priemysle a obchode vôbec, ktorej vadí iba nejednotnosť a nedostatok všeobecného prehľadu, ktorý by hojný materiál v jednotlivých správach uložený stručne a verne v súvislý celok zhrnul. Chceme z tohtoročnej správy zostaviť obraz pomerov v našej malej priemyslovej výrobe a pripojiť potom niektoré názory svoje o povznesenie a budúcnosti malého živnostníctva. Prvý dojem, ktorý zo správ živnostenských inšpektorov získať môžeme, je veľmi smutný, nech ide o Čechy alebo Halič, o Dolné Rakúsko alebo Krajinu, či ide o pracovnú dobu alebo stav dielní, ubytovanie robotníkov nedeľného pokoja tovarišov alebo učňov. Predpisy rádu živnostenského, týkajúce sa ochrany robotníkov, sa nezachovávajú z časti pre nedostatok porozumenia, z väčšej časti však preto, lebo zlé hospodárske postavenie malých živnostníkov presné zachovávanie týchto predpisov takmer vylučuje, čo samotný inšpektori nezriedka priznávajú. V pražskom obvode konštatoval inšpektor že vo väčšine kontrolovaných dielni malých   Čítať viac...


História rozhlasového vysielania História rozhlasového vysielania
Predchodcom rozhlasového vysielania bola bezdrôtová telegrafia, čo bolo vysielanie signálov v Morseovej abecede elektromagnetickými (rádiovými) vlnami. Mnohé telegrafné zariadenia a vysielacie antény boli po úpravách použité k rozhlasovému vysielaniu. Výraz „radio“ pochádza zo slova „radiophony“ ktoré po prvý raz použil Francúz Ernest Mercadier v roku 1881. Termín „radio“ bol prijatý v auguste 1906 na medzinárodnej konferencii v Berlíne. Slovo rozhlas vzniklo až v roku 1924, kedy český Radiojournal vypísal súťaž na české pomenovanie rádia. Slovo rozhlas použil prvýkrát redaktor Národných listov Richard Durdil vo svojom článku. Dovtedy sa používal názov radiožurnál. Prvé verejné rozhlasové vysielanie začalo amatérskymi vysielačkami. Bolo to obdobie živelného rozvoja vysielania zvuku pomocou elektromagnetických vĺn. V roku 1905 bola vo Veľkej Británii vydaná prvá koncesia na amatérsku vysielaciu stanicu. 4. augusta 1906 sa v Berlíne konala prvá medzinárodná konferencia ohľadom bezdrôtového vysielania. Na tejto konferencii bol prijatý názov „radio“. Cieľom konferencie bolo v niesť poriadok do dovtedy neregulovaného bezdrôtového vysielania.   Čítať viac...


Najstaršia história parných železníc Najstaršia história parných železníc
V roku 1814 George Stephenson postavil svoju prvú lokomotívu Blücher pre vozový park Killingworth. Táto lokomotíva mala dostatočný výkon na ťahanie tridsiatich ton uhlia do svahu rýchlosťou 4 mph, čo je 6,4 km/h. Mala však príliš veľkú hmotnosť, a drevené alebo železné koľajnice, ktoré v tom čase existovali jej nepostačovali. Prvou verejnou železnicou s vlakmi ťahanými parnou lokomotívou bola Železnica Stockton - Darlington (The Stockton and Darlington Railway, S&DR). Oficiálne otvorenie tejto železnice sa konalo 27. septembra 1825. Železničná trať mala rozchod koľají 1435 mm, teda súčasný štandardný rozchod. Tento rozchod železničných koľají vychádzal zo štandardného rozchodu kolies anglických dostavníkov. Vlak prepravil väčšinu cestujúcich v otvorených uhoľných vagónoch. Významné osoby sa viezli v jednom špeciálnom osobnom vagóne, nazvanom „The Experiment“. Vlak ťahala Stephensonová lokomotíva „Locomotion No. 1“. Výkon tejto lokomotívy sa ale ukázal ako nedostatočný, preto bola nahradená koňmi, a to až do roku 1828.   Čítať viac...


Slimák záhradný Slimák záhradný (slimák obecný, Helix pomatia)
Slimáka záhradného môžeme vidieť v lesoch, v krovinách, na vlhkých lúkach, v parkoch, v záhradách, v sadoch a na iných podobných miestach. Majú radi vlhké tienisté miesta s dostatkom vápnika. Slimáky nemajú radi ihličnaté lesy, totiž ihličie nepatrí ku ich potrave a po ihličí sa im zle pohybuje. Taktiež nekonzumujú kožovité listy bukov a dubov. Žije u nás na Slovensku, tiež v susednej Českej republike, v Rakúsku, v severnom Taliansku, vo východnej časti Francúzska, v Holandsku, v Belgicku, na Balkáne, na Ukrajine, v západnej časti Ruska. V Nemecku je na zozname chránených živočíchov.   Čítať viac...


Parník Great Western Parník Great Western z roku 1838, história a technický popis
V roku 1836 Isambard Brunel, jeho priateľ Thomas Guppy a skupina investorov v Bristole vytvorili spoločnosť Great Western Steamship Company, ktorej cieľom bolo postaviť rad parníkov pre transatlantickú trasu Bristol - New York. O pravidelnú transatlantickú prepravu sa v tej dobe pokúšalo niekoľko skupín investorov a tiež bola založená konkurenčná British and American Steam Navigation Company. Návrh spoločnosti na výstavbu lode Great Western vyvolal kontroverziu kritikov, ktorí tvrdili, že navrhovaná loď je príliš veľká. Zásada, ktorú Brunel pochopil, spočívala v tom, že únosnosť lode sa zvyšuje s kockou jej rozmerov, zatiaľ čo odpor vody pri plavbe sa zvyšuje len so štvorcom jej rozmerov. To znamená, že veľké lode sú palivovo úspornejšie, čo bolo veľmi dôležité pre dlhé plavby cez Atlantický oceán. Loď Great Western bola postavená v lodenici Patterson & Mercer v Bristole. Stavba lode bola zahájená 26. júna 1836 a na vodu bola spustená 19. júla 1836. Potom sa loď plavila do Londýna, kde bola vybavená dvoma parnými strojmi od firmy Maudslay, Sons & Field, ktoré mali spolu výkon 750 konských síl (560 kW)   Čítať viac...


Lombard Steam Log Hauler Lombard Steam Log Hauler - Prvý pásový traktor na svete
Na celkovú prevádzku stroja boli potrební štyria až piati muži, inžinier (v podstate rušňovodič), kurič, vodič (nazýval sa pilot) a jeden až dvaja muži na sprievod saní (pri počte 10 až 12 saní). Inžinier a kurič boli v kabíne, pilot sedel na prednej časti stroja a pákou ovládal predné kolesá alebo sane ktoré viedli traktor. V zime boli predné kolesá nahradené za sane. Pohon traktora zabezpečuje pásový podvozok, na ktorom spočíva hlavná časť hmotnosti stroja. Táto reťaz zdrsnených dosiek, sa dokáže pevne uchytiť aj na polámaných konároch a na kamenistej zemi. Kotol aj s celým parným strojom bol prevzatý z bežnej lokomotívy. Kotol je skonštruovaný a upravený tak aby vydržal tlak pary 200 libier na palec štvorcový (200 lb/cu in), má dĺžku 15 stôp (457,2 cm) a priemer 36 palcov (91,44 cm). Je namontovaný na ťažkom zosilnenom oceľovom ráme. Nádrž na vodu je umiestnená pod kotlom priamo pred krbom a má objem desať barelov. Toto množstvo vody postačuje na prekonanie vzdialenosti 5 míľ (8 km).   Čítať viac...


Živočíchy a ich význam v prírode Živočíchy a ich význam v prírode
Každý živočích je svojim spôsobom prispôsobený na život v istom druhu životného prostredia. Napríklad morské ryby, veľryby, chobotnice a medúzy žijú v slaných vodách morí a oceánov. Sladkovodné ryby žijú v sladkých vodách riek, jazier a rybníkov.Okrem toho sú živočíchy prispôsobené k životu na určitom stanovišti, pretože tam najskôr nájdu potravu, úkryt a podmienky pre rast a vývoj mláďat. Na stanovišti živočíšne druhy nežijú osamotene, ale vytvárajú spolu s ostatnými druhmi živočíšne spoločenstvo. Živočíšne spoločenstvo lesa je tvorené živočíchmi, ktoré žijú v lese. Po lese poletujú rôzne motýle, muchy, komáre, čmele, osy a včely. Medzi stromami majú napnuté siete pavúky. Pod kôrou stromov žijú lykožrúty. V korunách stromov hniezdia rôzne druhy vtákov. Po pôde v lese lezú slimáky a slizniaky, pobehujú mravce a bystrušky, plazia sa hady a slepúchy. V lese žijú aj vlci, líšky, kuny, rysy, srny a mnoho iných zvierat.   Čítať viac...


Stromy a ich význam v prírode Stromy a ich význam v prírode
Stromy sú dreviny, čiže rastliny majúce trváce drevnaté stonky a obnovovacie púčiky umiestnené nad povrchom pôdy. Nadzemnú časť stromu tvorí kmeň, ktorý sa v istej výške nad zemou rozvetvuje do koruny. Vzhľadom na obrovskú druhovú rozmanitosť drevnatých rastlín považovaných za stromy nie je možné vytvoriť presnú definíciu pojmu strom. Niekedy sa preto tiež používa termín stromovitá forma. Povrch kmeňa stromu je pokrytý kôrou, pod kôrou sa nachádza lyko. Lyko je jedinou živou časťou kmeňa stromu. Lykom prechádza vodivé pletivo, ktoré rozvádza organické látky do celej rastliny. Medzi lykom a drevnou časťou kmeňa sa nachádza kambium, ktoré sa významnou mierou podieľa na raste kmeňa. Vnútorná časť kmeňa, ktorá je najväčšou časťou kmeňa,...   Čítať viac...


Od vŕbovej kôry po aspirín (acylpyrín) Od vŕbovej kôry po aspirín (acylpyrín)
O liečivých účinkoch vŕbovej kôry sa vedelo už v dávnych dobách. Už starí Sumeri a Egypťania vedeli, že vŕbová kôra tíši bolesť a pomáha pri horúčkovitých ochoreniach. Neskôr sa liečebné používanie vŕbovej kôry rozšírilo aj do Babylona, Grécka a Ríma. Liečebné účinky vŕbovej kôry v dávnej minulosti poznali dokonca aj v Indii, Peru a Mexiku. Hippokrates 460 pred Kr. – 370 pred Kr., považovaný za jedného z najvýznamnejších lekárov, popísal používanie vŕbovej kôry. Uvádza, že vŕbovu kôru treba najprv nechať vylúhovať vo vode a takýto roztok potom tlmí reumatické bolesti, lieči horúčku a rôzne zápaly. Čaj z vŕbových listov, podľa Hippokrata, tlmi pôrodné bolesti. Na účinky vŕbovej kôry sa neskôr na veľmi dlhu dobu zabudlo.V roku 1763 napísal reverend Edward Stone z Chipping Norton pri Oxforde, Georgeovi Parkerovi, druhému grófovi z Macclesfieldu a prezidentovi Kráľovskej spoločnosti v liste prečítanom pred Kráľovskou spoločnosťou toho istého roku, v ktorom sa opisuje použitie sušenej vŕbovej kôry ako prostriedku na liečbu horúčky a agues. (Agues = malária alebo iné ochorenie zahŕňajúce horúčku a chvenie). V liste vysvetlil, že trpel ochorením ktoré mohlo byť maláriou. V roku 1757 „náhodne“ ochutnal vŕbovú kôru a všimol si jej extrémnu horkosť a podobnosť s kôrou chinínovníka. Experimentoval zhromažďovaním vŕbovej kôry, sušil ju viac ako tri mesiace...   Čítať viac...


Celosvetová výroba elektrickej energie Celosvetová výroba elektrickej energie
Elektrická energia je najvyužívanejšou formou energie v súčasnom svete. Má všestranné uplatnenie, svieti, hreje, poháňa lokomotívy, taví rudu v elektrických oblúkových peciach, dá sa s ňou zvárať, napája elektronické prístroje, atď. Elektrická energia je čistá, ekologická, preto napríklad Švajčiarsko, ktoré tak dbá o životné prostredie, elektrifikovalo takmer všetky železničné trate. Električky, trolejbusy a elektromobily neznečisťujú vzduch. Život v modernom svete si bez elektrickej energie už ani nedokážeme predstaviť. A predsa, ešte stále množstvo ľudí na svete žije bez elektriky. V roku 2016 to bola asi miliarda ľudí, 13% svetovej populácie. V roku 2015 bolo na svete v prevádzke približne 62 500 elektrární, ktorých inštalovaná kapacita bola viac ako 6 000 GW.   Čítať viac...


Čo je hip-hop, rap, diss, break-dance a graffiti? Čo je hip-hop, rap, diss, break-dance a graffiti?
Hip-hop je súhrnné označenie pre subkultúru (dnes už skôr kultúru) ktorá v sebe zahŕňa okrem hudby a tanca aj spôsob života, názory na svet a život v ňom, spôsob obliekania, slang, graffiti, uličný basketbal a skateboarding. Názov je odvodený z pohybu pri tanci, kde “hip” sú bedrá a “hop” znamená skákať-hýbať sa, takže doslovne to znamená „skákajúce bedrá“. Hip-hop vznikol v 70. rokoch dvadsiateho storočia ako subkultúra v New Yorku, v štvrtiach Harlem, Bronx a Brooklyn. V počiatkoch hip-hopu sa ako hlavné zložky tejto subkultúry uvádzali 4 základné elementy - rap, DJing, Break-dance a graffiti. Ako piaty element sa uvádza beatbox. V priebehu rokov sa tieto elementy viac špecifikovali a pribudli ďalšie. Termínom hip-hop sa označuje aj hudba typická pre túto kultúru.   Čítať viac...


Historické fakty o Bojnickom zámku
Bojnický zámok je jedným z najkrajších a najstarších zámkov na Slovensku. Zámok sa nachádza v Trenčianskom kraji. Je postavený na travertínovej kope nad mestom Bojnice. Bojnický zámok má v súčasnosti romantický architektonický vzhľad. Fasáda obytnej veže, ktorá je veľmi členená, tiež aj otvory v hradbách, steny, portály, atiky a rôzne kované detaily sú typické pre romantickú architektúru. Najstaršia písomná zmienka o Bojnickom zámku je z roku 1113, v listine zaborského opátstva. Jedná sa o nepriamu písomnú zmienku. Na listine z roku 1113 sa Bojnice spomínajú ako podhradie, z toho usudzujeme, že už vtedy muselo existovať opevnené sídlo, hrad. Spočiatku to bol drevený hrad. Na kamenný hrad bol prestavaný v trinástom storočí, keď bol vo vlastníctve rodu Poznanovcov. Synovia veľmoža Kazimíra z rodu Poznanovcov sú prvými majiteľmi Bojnického hradu, o ktorých existuje písomný záznam.   Čítať viac...


Lokomotíva 742 (T 466.2) Lokomotíva 742 (T 466.2) - Popis a technické parametre
Dieselelektrická lokomotíva 742 (staré označenie T 466.2) je dieselelektrická lokomotíva určená pre ľahšiu traťovú nákladnú službu a stredne ťažký posun. Lokomotíva 742 je štvornápravová s kapotovou karosériou. Má jedno rušňovodičské stanovište umiestnené mimo stred vozidla s dvoma diagonálnymi riadiacimi pultmi. Zdrojom výkonu je naftový preplňovaný šesťvalec, vodou chladený s priamym vstrekom paliva K 6 S 230 DR, poháňajúci trakčný generátor TD 805 s jednosmerným elektrickým prenosom. Rušeň bol vyrábaný v deviatich výrobných sériách s rozličnými obmenami. Rám vozidla spočíva spočíva prostredníctvom ôsmich gumokovových opier na dvoch dvojnápravových podvozkoch. Všetky nápravy lokomotívy sú hnané, poháňajú ich sériové tlapové elektromotory TE 005 E. Rušne je možné spriahovať kratšími predstavkami k sebe v mnohočlennom riadení.   Čítať viac...


UNEX DH 101 UNEX DH 101, prvé československé hydraulické rýpadlo
UNEX DH 101 je prvé hydraulické rýpadlo československej výroby. Stroj bol po prvý raz predstavený v roku 1970 na MSV v Brne, kde získal zlatú medailu. Hydraulické rýpadlo UNEX DH 101 vyrábali Uničovské strojírny, n. p., Uničov. Cena v dobe výroby bola 695 010 Kčs (s vybavením), len pre podniky a organizácie. Spočiatku sa vyrábal v červenej farbe s bielou kabínou, neskôr sa vyrábal aj v žltej farbe a nakoniec len v žltej farbe. Kabína rýpadla mala s počiatku pozitívny čelný sklon, no neskôr bol tvar kabíny zmenený, kabína dostala negatívny sklon čelnej strany. Rýpadlo je určené na zemné, stavebné a ťažobné práce najrozličnejšieho charakteru, napríklad na kopanie zárezov, rýpanie a nakladanie hornín, hĺbenie základov, zemných rýh a podobne. Rozsiahle pracovné použitie je dané univerzálnym prídavným zariadením, ktorého nádoby sú priamo ovládané vysokotlakovými hydraulickými valcami s núteným pohybom v obidvoch smeroch jednotlivých členov rozlične usporiadaných kinematík. Vymeniteľné pásy umožňujú použiť rýpadlo aj v málo únosných pôdach.   Čítať viac...


Breza previsnutá a breza plstnatá Breza previsnutá a breza plstnatá
Breza (Betula) je rod listnatých stromov alebo kríkov, ktoré patria do čeľade brezovitých (Betulaceae). Tento rod stromov je rozšírený od mierneho až po subpolárny pás severnej pologule. Rastie najmä v eurázijskej oblasti. Obvykle sa udáva, že do tohto rodu patrí asi 120 druhov.Na Slovensku rastú dva druhy briez a to breza previsnutá (breza bradavičnatá, Betula pendula) a breza plstnatá (Betula pubescens). Obidva druhy stromov majú na kmeni a konárch kôru a bielej farby, ktorá je pre tieto stromy typická.   Čítať viac...


Vznik Rakúsko-Uhorska z pohľadu T. G. Masaryka Vznik Rakúsko-Uhorska z pohľadu T. G. Masaryka
Výňatok z reči predsedu Československej národnej rady, univ. prof. Dr. Tomáša G. Masaryka prednesenej v roku 1917. Ako vzniklo Rakúsko-Uhorsko? Obnovme si niektoré historické spomienky. Rakúsko jestvuje vlastne len od roku 1804, dovtedy boli tri samostatné štáty: Rakúske nemecké provincie (alpské zeme), Čechy a Uhorsko. Pred tým, v roku 1526 spojili sa Čechy s Uhorskom a Rakúskom, spojenie znamenalo, že tri samostatné štáty zvolili si spoločného kráľa: Habsburg bol pánom v nemeckých rakúskych provinciách, bol kráľom českým, a bol kráľom uhorským. Ale Čechy aj Uhorsko boli samostatné, celkom samostatné, len kráľovský rod, dynastia, bola spoločná. Lenže časom, aj to proti právu Habsburgovia pokúšajú sa o centralizáciu týchto troch štátov. Proti tejto nadvláde jedného štátu, totiž Rakúska, vypukla česká revolúcia, ktorá sa skončila bitkou na Bielej Hore v roku 1620. Ale to nebola posledná revolúcia . Ešte v roku 1775 na Morave valašskí sedliaci sa vzbúrili a museli byť potlačení silou.   Čítať viac...


Pravda z pohľadu filozofie Pravda z pohľadu filozofie
Pre jednoduchého človeka je pravda jednoduchá, jasná. Múdry vie, že pravda nikdy nie je taká jednoduchá ako sa zdá a preto o všetkom pochybuje. Múdry človek sa ku pravde snaží priblížiť skrz rozumového poznania, ale ku pravde je stále ďaleko. Často je človek s jednoduchým pohľadom na vec pravde bližšie než ten čo o nej dlho premýšľa. To je jeden z paradoxov pravdy. Jednoduchý človek pozerá na oblohu a pokladá za pravdu, to čo práve vidí. Vidí hviezdy a myslí si, že vidí to čo sa deje teraz. Ale múdry človek vie, že svetlu trvá istý čas kým doletí ku nám. Najbližšia hviezda ktorú vidíme na oblohe je Proxima Centauri a je vzdialená 4,22 svetelných rokov. Ak by v túto chvíľu došlo ku jej explózii tak to uvidíme až o 4,22 roka. Neexistuje nijaká možnosť dozvedieť sa to skôr, lebo podľa fyzikálnych teórii ani informácia nemôže prekonať rýchlosť svetla. Pomocou teleskopov astronómovia pozorujú hviezdy vzdialené miliardy svetelných rokov, čiže sa dívajú na vesmír ako vypadal pred miliardami rokov. Pravdu môžeme definovať ako dokonalý model reality. Nemôže však byť dokonalý, teda na 100 % zodpovedajúci skutočnosti. Naše schopnosti popísať realitu majú obmedzenia.   Čítať viac...




SVETOZOR
© Všetky práva vyhradené. All rights reserved

svetozor.eu